Mzda strachu (1953)

Henri-Georges Clouzot, Mzda strachu s Montandem v hlavní roli. Nechme stranou fyzikální nesmyslnost celé té operace. To je jedno, přistání na Slunci ve filmu Sunshine je taky divoké a až na pár škarohlídů to nikdo neřeší. Takový film by dnes nikdo nenatočil, a kdyby ano, byl by to propadák. Kdo jiný než Clouzot si dovolí hodinovou expozici, kde nám naservíruje postavy. Film se odvíjí pekelně pomalu, napětí narůstá, a když naskočíte na vlnovou délku filmu, propotíte židli a urvete z ní obě opěrky pro ruce, jak je to napínavé. Moje nešťastné kočičí zvíře si myslelo, že mi přeskočilo. Sykal jsme napětím a asi to byly tak trochu kočičí zvuky. Prostě jsem to Clouzotovi spolknul i s kočkou. Chce to trochu ladění a přelaďování, aby se do toho člověk dostal; ono to také může pekelně nudit, když tu vlnu nechytíte. Tohle je prostě velký biják ze staré školy. A já zcela proti svému přesvědčení doporučuji kolorovanou verzi. Kolorování je provedeno velmi dobře a obohacuje film o pozoruhodnou výtvarnou složku – práci s kamerou.

Najdrsnejší film o šoférovaní ever! ( a o remaku platí detto ). Majstrovský kus s neuveriteľnou atmosférou, vynikajúcim prológom, ktorý tvorí polovicu filmu a fantasticky skoncentrovaným jadrom. MZDA STRACHU ešte aj dnes bez problémov uháji svoj legendárny status, je to jeden z mála tých filmov, čo zub času absolútne neohlodal a stále dokonale fungujú aj napriek pokročilému veku, nehovoriac už ani, že ako o máloktorom inom platí, že napätie sa tu dá doslova krájať. _ Videné v zime 2025.

Môj otec spomínal, že to niekde videl a bol to nervy drásajúci film. Až potom, ako som to videl, tak mi docvaklo, že asi videl remake. Mňa toto nejako nebralo. Natočené zaujímavo, ale vidieť bandu narcisov, ktorí zostali zaseknutí v nejakom neznámom meste Južnej Ameriky a urobia čokoľvek, aby sa dostali zo sračiek, ma nejako nebral. Ono námet je zaujímavý, natočené tiež pekne, ale inak je to ťažká nuda. A napínavé veľmi nie. Hodinu trvá, než sa dostanú k nákladiakom, proste úvod zbytočne dlhý a potom sa to ako tak dokodrcá k finále. Koniec predvídateľný.

Jeden z najviac oceňovaných snímkov v histórii kinematografie, si právom zaslúži druhé miesto (zvrchu) v mojom rebríčku 5 najlepších filmov. FrancúzClouzotsMontandomnatočil perfektný snímok, plný depresie, napätia (niekdy až priam hororovosti) a najmä do očí bijúceho morálneho porozumenia. Južná Amerika (Clouzot tvrdil, žesa jedna o krajinu Venezuala), plná nepristúpnosti k bohatstvu a skorumpovaných systémov sa obráti na štyroch hlavných hrdinov, ktorý čochvíľa putujú po jej nehostinnom kraji v dvoch nákladiakoch plných nitroglycerínu. Zmysluplné dialógy, scény zodpovedajúce stiesneným podmienkam kokpitov nákladiakov, a hlavne majstrovsky zobrazené psychické rozpoloženie postáv, ktoré v dôsledku vyčerpanosti a strachu odhaľujú svoju pravú tvár. Napätie od začiatku do konca. 100%.

| Fono Roma |Vysoká škola napätia. Každý ďalší problém, ktorý postavy zastihne, je viac stresujúci, viac sa vám z toho zviera žalúdok a viac to posúva postavy v ich vývoji. A celé je to nervydrásajúce, tragické, špinavé, smutné a neskutočne to diváka vtiahne. Záverečná scéna umierania postavy vo vozidle a hlavne záverečný shot s ropným vrtom sa mi hlboko zaryli do pamäte. Úžasný film. ViacTU.| Hodnotenie: 9/10 |