Mongol - Čingischán (2007)

Čekal jsem výpravné životopisné dílo s průřezem celého Čingischánova života, bohužel, o tom tento film není. Příběh"co bylo, než bylo"mě trochu zklamal... mocné tažení Asií a Evropou se nekonalo. Kdybych byl připraven na vyprávění z ranného osobního života velkého dobyvatele, asi bych si to užil více.

Film "Mongol" - Džingischán mal celkom dobý príbeh, ako aj kameru a zábery na prírodu, zároveň aj hlavný hrdina bol sympaťák, no čo z toho, keď reálny Džingischán bol podľa historických prameňov skôr krutý a svoje okolie si podmanil tvrdou rukou, dohodami a vraždami. Vadí mi, keď sa filmy podľa histórie výrazne vzdialia realite, no film ma na druhej strane zaujal, preto dávam 3 hviezdičky. Podľa niektorých zdrojov počas jeho vlády (+spolubojovníkov a nasledovníkov) zomrelo počas bojov, masakrov a hladomorov cca 37 až 60 miliónov obyvateľov, čo bolo v danej dobe obrovské číslo a počas jeho výbojov a nadvlády do vtedajšej Číny klesla ich populácia o polovicu.

Epický výpravný film o najväčšom dobyvateľovi všetkých čias autenticky v jeho rodnom kraji s pomalým, rozvláčnym dejom, ktorý presne pasuje do panorámy nekonečných stepí. Trefná hudba si vás rýchlo podmaní a všadeprítomná brutálnosť strieda pasáže s morálnym presahom, ktoré (vraj) samotný Temudžin vštepoval svojej horde pri drancovaní sveta. Riešiť nakoľko je príbeh na základe skutočných udalostí pri postave akou bol Džingischán zbytočné. Všetko okolo jeho života boli buď legendy plné kladných vlastností (domáce publikum) alebo naopak mozaika krvavých príbehov (zahraničie) o krutosti. Aby niekto dokázal ovládať polku známeho sveta, niečo v ňom muselo byť. Asi bolo zložité nájsť Mongolov, čo by vedeli pri hlavných postavách hrať a tak pre západného fanúšika sa JaponecTadanobu Asanoa ČíňanHonglei Sunnezdajú ako zlá voľba. A symbolicky si zahrali dvoch znesvárených bratov. Mytologické vsuvky a metaforické vyznenie jednotlivých sekvencií hodnotím ako vysoké plus a u mňa táto snímka zostane navždy pamätná.

První film od Sergeje Bodrova, který jsem zhlédl jen proto, že zrovna čtu knihu Hedváná stezka., která by rozhodně stála za zfilmování. Sice to z knihou nemá naprosto nic společného, al echtěj jsem vidět něco přibližně z té doby. Co mě na filmu ale vadilo byl střih mezi ději a nereálnost některých scén. Malý Temudjin v těžkých hadrech se propadne pod led, a střih, nejenže nezmrzl , ale zajímalo by mě , jak se z toho dostal. V dospělosti je vážně postřelen šípem, stih, zázračně vyléčen a zdrávý jak řípa. Takových nesmaslů je tam více, ale shlédnot se to dá.

Možno je chyba v tom, aké som mal očakávania. Ale keď sa chystám na film o Džingischánovi, nečakám rozprávku o tom, ako mu všetci po celý život ubližovali, aby sa po mystickom zásahu vlka a filmového titulku v závere stal veľkým vodcom (čo ale vo filme vôbec nevidíme!!). Nie je to historický film, ale sfilmovaný mýtus, na ktorého hru by som bol ochotný pristúpiť, ak by boli jasné jej pravidlá. Tento film ale žiadne nemá, vlečie sa od scény ku scéne bez jasnej logiky a bez štipky kritického náhľadu, ktorý by sa v prípade jedného z najväčších tyranov a masových vrahov histórie núkal. Predstavte si, že by niekto natočil životopisný film o Adolfovi Hitlerovi, ale sústredil sa v ňom na jeho štúdium maľby, vegetariánstvo a lásku k zvieratám, úplne by vynechal prvú svetovú vojnu a pobyt vo väzbe a ukončil ho v tridsiatom treťom roku. Revizionistickí historici by možno tlieskali postojačky, ale ja by som sa zmätene škriabal na hlave. Tak, ako v prípade tohto (na Oscara nominovaného?!) snímku.