Mezipřistání (2016)

Po dlhšom čase znova francúzi, a znova krok vedľa. Začiatok a rozbeh fajn, problém nastáva v nejakom udržaní dejovej stopy, v ktorej sa režisérke duo nevie rozhodnúť, či má točiť antimoslimský, antivojnový, antixenofóbny film alebo len frašku pošahaní francúzsky vojaci na Cypre. A s tým som mal problém. Veľmi rýchlo zabudnuteľné

Film o zpětných účincích války na jednotlivce. Postavy nejsou melodramatické, ani odtržené od reality. Prostě jsou. Tato metoda je nyní v psychologii hodně používaná i u profesionálů jako jsou hasiči, záchranáři apod. Je to dobře odpozorováno a celkově dobře nakomponováno. Napětí stoupá po horolezeckém laně a je zabaleno do dobrých hereckých výkonů hereckého souboru. Je to dobrý film.

Som rád, že v reflexii súčasných horúcich európskych a svetových tém sa dostalo aj na vojakov, ktorí riešia svoje traumy z bojov na blízkom východe. Navyše ide o traumy veteránov vo veku sotva prekračujúcom dvadsiatku. Tie traumy sú nám ale predstavované prostredníctvom princípov psychodrámy, francúzska armáda je dokonca tak technicky vyspelá, že ide o 3D simulácie. Ale k čomu to vám nakoniec je, keď obsah vašej hlavy sa do žiadneho prístroja premiestniť (zatiaľ) nedá. A k čomu vám to je, ak si vás konflikty nájdu aj v tom našom "skutočnom" svete. 70%

Kontrast vojakov zotavujúcich sa v dovolenkovej destinácií bol zaujímavý no minimálne využitý a skôr sa riešili traumy a problémy z vojska, takže celé to prostredie bolo viac menej zbytočné. 6,2/10.

O ničem. Trauma naivnich pipek, co neměly práci, tak šly dělat vojandy. Do toho trauma vojáčků, co mysleli, že šíření demográcie je, jako koukat na rájena. Francouzská žumpa sebereflexe.