Melissa P. (2005)

Mladá baba Melissa prežíva útrapy dospievajúceho dievčaťa. Nezhody s mamou, výchova bez otca, odchod jedinej milovanej osoby babičky, prvé zaľúbenie sa do chlapca. Keď sa k tomu pridávajú neposedné hormóny, problémy sú na svete. Každý ich rieši inak, Melissa po svojom. Film sa tak trochu snaží šokovať, prináša vyrovnanie sa s pubertou vzdorom, ktorého symbolom sa stáva sex. Práve tieto scény, kde bolo evidentné poníženie, frustrácia, neopätovaná láska a spomínaný vzdor Melissy boli asi najzaujímavejšie z celého filmu (pochvala pre hlavnú hrdinku, nevinnosť na jednej strane a vášeň na druhej bola výborne zahratá). Osobne mi chýbala trochu viac prepracovaná psychológia postáv. Sklamalo ma posledných 20 minút, keď malo prísť rozuzlenie a akási katarzia celého príbehu.

Film režiséraLucu Guadagninaz roku 2005, vychádzajúci z polo-autobiograficky ladenej knižnej predlohy Melissy Panarello, zo začiatku vizuálne pôsobí ako hraná latinskoamerická Disney produkcia presne z nultých rokov dvadsiateho prvého storočia. Pomerne svojskí herci, umelo pôsobiaca a zle naaranžovaná výprava, nekvalitná kamera. A to je iba výpočet toho, čo divákovi udrie do oka hneď na začiatku. Sto minút Guadagninovho filmu toho má však oveľa viac. Jeho najvýraznejším (nemyslené však v zmysle najlepším) prvkom je bez pochýb príbeh. V jeho strede stojí Melissa P. (María Valverde), jedna z najnaivnejších a najdebilnejšie konajúcich postáv, aké možno v histórii svetového filmu vôbec vidieť. Mladá Melissa túži po najväčšom manipulátorovi - nesympatickom Danielem (Primo Reggiani), ktorý ju akurát niekoľkokrát zneužije. Ju to k nemu však,god knows why, stále priťahuje. Medzitým začína rebelovať proti svojej matke (Fabrizia Sacchi), ktorá umiestni Melissinu psychotickú babku (Geraldine Chaplin), "čmudiacu" ako komín, do ústavu, a takisto začína viac prenikať do tajov sexu, pričom si zážitky značí do denníka. A v rámci tohto idiotického príbehu, ktorého "hĺbku" poriadne ani nemožno opísať slovami, si divák rad za radom všíma všetky nedostatky a bizarnosti. Aby sme to vzali pekne postupne, dobré je začať postavami. K nim však iba toľko, že je v tejto snímke naozaj ťažké nájsť niekoho, kto by sa nesprával ako úplný debil. Počnúc na "piedestáli" stojacou Melissou, končiac Marcom (Nilo Zimmerman), ktorý síce prepadol, ale vďaka tomu môže odísť na umeleckú školu, a to aj napriek tomu, že jeho obrázky vyzerajú, ako keby ich nakresliť šimpanz v zoo po tom, čo mu ošetrovatelia v rámci enrichmentu umiestnili do výbehu pastelky. Otrasná je v Guadagninovom filme aj výprava. V rámci nej prakticky všetko - či už je reč o exteriéroch alebo interiéroch - pôsobí vyumelkovane, nehovoriac o často absolútne hroznom nasvietení scén. To "dokonale" vynikne na hroznej kamere, ktorej bizarným vrcholom sú nepríjemné zábery z pohľadu prvej osoby, teda Melissy. A "lahôdkou" je aj trojica scén, v ktorých z nejakého pravdepodobne poeticky mysleného dôvodu, na sebe postavy majú oblečenie ladené do rovnakých farieb či farebných odtieňov (zelená počas hodiny telocviku, ružová počas hodiny taliančiny a červená v kaviarni). Skrytý zmysel, ak nejaký vôbec v tomto prípade jestvuje, každopádne uniká.Melissa P.je jednou z tých bizarných čerešničiek svetovej kinematografie, ktorá je zlá a prakticky nepozerateľná, ale divákovi nedovoľuje odvrátiť od nej zrak. V tomto prípade možno aj pre krásnu Maríu Valverde v hlavnej úlohe, ktorej zovňajšok je jediným svetlým bodom tejto snímky. To však neznamená, že Guadagninov film stojí za pozretie. To v žiadnom prípade. Dobré je sa mu oblúkom vyhnúť a čas venovať lepšej produkcii.

Nenadchlo, neurazilo, Valverde aj Chaplin velmi dobre... Tema dospievajucej nymfomanky moze niekoho poburit, ale niekomu to pripomenie jeho vlastne dospievanie, mne ani jedno a takych nas je pravdepodobne vacsina :) trosku optimizmu dodava filmu zaver, spoluziak s kresbami atd... i ked je film nabity sexualitou, nic vzrusujuce sa neodohralo...

Zvláštní film, jako celek to na mě nijak zvlášť nezapůsobilo, ale mělo to pár "chviliček" a nemyslím tím ty sexuální, které mě dokázaly opravdu zaujmout jako třeba krásně vykreslený vztah mezi empatickou a mnohé chápající babčou Geraldine Chaplin s hlavní hrdinkou v podání nádherné Marie Valverde. Na nich dvou vlastně celý film stál a obě své role odehrály výborně, hlavně Maria tuto ne zrovna lehkou roli zvládla bravurně.....škoda, že se toto zajímavé téma nedočkalo lepšího scénáře.

Po nadějném začátku film sklouzne do bahna. "Neuvěřitelně riskantní sexuální dobrodružství" se skládají z několika akcí, kdy Melissa bůhví proč kývne na nabídku, končící jejím ponížením. Kromě pochváleného začátku už dál chybí erotika, jakýkoliv hlubší popis vztahu s matkou nebo kýmkoliv dalším, zápisky z deníčku vypadají jak zeď za Zetorem po nájezdu opilých sprejerů. Některé záběry vypadají jak scény z telenovely desetiprocentního hodnocení, a nemůže za to jenom kamera (zvláštní je, že většina filmu je nasnímaná spíš dobře). Pokud chcete šokující film, bude vám stačit první scéna u bazénu (ale erotiky se v ní nedočkáte).