Malé tajomstvo krovín (2002)

,,NIEKTO CHODÍ PO NÁMESTÍ, JA CHODÍM PO HORE A SÚ TAM SAMÉ HOLÉ BABY. NIEKTO IDE NA STRIPTÍZ, JA IDEM DO LESA." __ S Otcom sme popíjali víno v kopcoch nad Pezinkom kde sa pravidelne koná bubnovačka, keď náš rozhovor zrazu prerušil okolo nás idúci veľmi starý pán. Bol stroho, takmer až asociálne oblečený, stará neupravená košeľa mu nedbalo vytŕčala z vydraných nohavíc, cez plece mal prehodenú brašňu na plynovú masku. Kráčal pomaly, zdanlivo si ničoho nevšímal, hľadel iba pred seba, bol ľahko zhrbený, vychudnutý a jeho unikátny zjav dotvárala dlhá biela brada. Keď okolo nás tíško prešiel, naša fascinácia jeho osobou nás ohúrila natoľko, že sme sa o ňom ešte hodne dlhú chvíľu rozprávali, dokonca sme uvažovali, že za ním pôjdeme a zistíme o ňom viac, pretože najmä Otca - ktorý ho v ten deň už raz videl - veľmi zaujal a považoval ho za nejaké starého zabudnutého umelca, azda rezbára, ktorý by mu v rozhovore mohol kadečo múdre povedať o prírode. Ten starý pán mu pripomenul ľudí z dokumentu ,,Malé tajomstvo krovín", ktorý ho nedávno veľmi oslovil a doporučil mi jeho pozretie. Len ťažko sa na neho hľadajú vystihujúce slová. Underground o skupine filozofujúcich (nielen) konceptualistov, ktorých úvahám nie je občas ľahké porozumieť. Každopádne sledovať mikrosvet tejto alternatívnej kultúry je čarovné a vďaka bohu za takýto typ dokumentárneho filmu. Treba ich a dobre, že ich je tak málo. (doteraz 5. hodnotení, 2. komentár k filmu)(05.07.2018)

Názov evokuje prírodopisný dokument, ale je to skôr taký filozofický traktát o prírode a o ľuďoch milujúcich prírodu. Tí sú tu akýsi postarší beatnici, ktorí radi pofilozofujú napríklad nad tým, čo je to štát a či ho niekto niekedy videl. Oproti niektorým starším Ivaškovým dokumentom trochu menej k veci, asi sa jedná o niečo viac osobné. Ale celý čas sme skoro v lese, takže je to fajn.(08.12.2015)