Linda Linda Linda (2005)

Velmi cením snahu ukázat Japonce takoví, jací doopravdy jsou – nesmělí, zdrženliví, ale zároveň ochotní se vzepnout v rámci kolektivu k neuvěřitelným výkonům (Gambare!) Příprava vystoupení čtveřice dívek není zpracovaná hravou montáží alá Rocky, ale naopak jasně vidíme, jak těžká cesta vede od naučení skladby přes schopnost sehrát se v kapele až po samotné vystoupení. Do toho se objevují i minirománky a interakce s ostatními spolužáky. Přesto mi ty dvě hodinky neutíkaly tak příjemně, jak bych od podobného stylu filmu očekával a osobně mi přijdou bližší počiny typuSwing Girls.

Swing girls to bohužel nesahá po kotníky, v podstatě žádnému Jagučiho filmu. Hrozně těžkopádně se buduje atmosféra, vtipné to není v podstatě vůbec. Holky jsou milý a taková ta japonská emocionální hřejivost tam je, ale já se nudil a to jsem ten film dost dlouho sháněl. Finále je naštěstí slušné a Rinda Rinda si broukám už druhý den, ale jinak jsem spíš zklamanej.

Vzdanie holdu punk rockovej skupine The Blue Hearts pod autorským vedením režiséraNobuhira Yamashitu. V príbehu zo strednej školy, na ktorej prebieha tamojší festival, divák sleduje patálie štvorice študentiek, ktoré chcú za krátky čas nacvičiť hudobné číslo, pozostávajúce práve zo skladieb spomenutej skupiny. Jednoduchý námet, na ktorom film ako celok stavia, je prenesený do veľmi príjemného až oddychového spracovania. Pri ňom nemusí divák príliš myslieť, stačí mu si iba užívať atmosféru prostredia strednej školy a sledovať, či sa študentkám nakoniec úspešne všetko podarí dotiahnuť do konca. Filmu ako takému nemožno príliš čo vyčítať, niekoľko (skôr všeobecných) pripomienok je však potrebné spomenúť. Snímke trvá pomerne dlho, kým sa na začiatku "naštartuje" a začne s plnohodnotným rozprávaním príbehu. Znaky akejsi pomalosti možno v podstate badať v celom filme, výraznejšie však toto tempo prekáža iba v úvode. Neskôr si naň divák zvykne, pričom tým, že príbeh už v ňom plynie, tempo až také problematické nie je. Zaujímavo a do istej miery až prekvapivo vhodne pasuje do filmu väčšie množstvo použitých statických záberov, uplatnených najmä v scénach, v ktorých sa príliš nerozpráva. Hoci je zrejmé, že takéto "hluché" poňatie môže niekomu prekážať, paradoxne sú to práve tieto scény, ktoré v snímke najviac pomáhajú budovať celkovú atmosféru. Skrátka a dobre, ticho niekedy povie viac než zbytočne veľa slov. Filmu rovnako nechýba prirodzený humor, ktorý v príbehu nie je zbytočne nasilu. Čo sa postáv a obsadenia týka, zaujme najmä sympatická štvorica hlavných protagonistiek. Do celkového koloritu ale veľmi dobre zapadajú aj postavy vedľajšie, vďaka ktorým je príbeh komplexnejší, obohatený o širšie skutočnosti.Linda Linda Lindastavia najmä na hudbe. To je šok, čo? Cover verzie The Blue Hearts, príjemný príbeh a atraktívne prostredie japonskej strednej školy. Hoci vo filme sa dá vždy čokoľvek pokaziť, Yamashita tu nekazí prakticky nič. Divákovi ponúka sympatické dielo, ktoré nielen baví, ale zároveň vytvára nových fanúšikov The Blue Hearts, pretože "Linda Linda" či "Owaranai Uta" sú naozaj neskutočne chytľavé pecky.

Tak jako u hororů bývá klasickáprvní dvacetiminutovka jako seznamovačkanež začnou padat hlavy, tady se jednalo o podobně dlouhou dobu nastolení problému a uvedení do děje. Což pro člověka, který primárně přišel poslouchat hudbu a sledovat kapelní dění,bylo utrpení. Druhá polovina nezachránila tu první, i přesnaprosto neoddiskutovatelnou kvalitu písní a hudebních vystoupení od samotných hereček. Ne nadarmo bylo dokonce vydáno kapelní EP a několik klipů. Častokrát jsem si podupával a u toho vzpomínal na vlastní dny strávené ve zkušebně cvičením s kapelou. Sestavou kapely jsem si zase vzpomněl na kanadské Plumtree.

Mám rád filmy zo školského prostredia. Hudba, baby, rock ´n ´roll a daždivé počasie. To je moje. Jamašita mi po dlhej dobe ulahodil. Netlačí na pílu. Je civilný. Nemá potrebuje byť prehnane umelecký alebo vtipný. Je len pozorovateľom. Ústredná štvorica bojuje o možnosť vystúpiť na školskom umeleckom festivale a hoci to nemá doslovné myšlienky, tak vo filme môžeme badať akýsi smútok súvisiaci z odchodom zo školy, ktorý je nevyhnutný. Taká tá spomienka na prvé lásky, neisté vyznania, konflikty medzi spolužiakmi, priateľstvo, rebéliu a túžbu niečo dosiahnuť sa tu v rôznych aspektoch zobrazuje. Niekedy silnejšie. Inokedy slabšie. Nie dokonalé, ale rozhodne príjemné.