La Source des femmes (2011)

Katalyzátor deju filmu je v podstate triviálny, no určite mal parádny potenciál na spoločenskú drámu s mierne feministickým podtónom. Bohužiaľ, scenár bol až príliš jednotvárny, bez poriadneho spádu, takže ja osobne som sa pri tomto filme celkom nudil a akosi márne som čakal, kým sa to celé rozbehne. Mám pocit, akoby to celé bolo neustále v tom istom kolotoči. Pekné scenérie, aj výprava, ale po epickej stránke to bolo dosť biedne. Ani dialógy neboli žiadne terno. Záhadou pre mňa zostáva, ako to môže mať tak vysoké hodnotenie.

Prameň žien je remakom Helmerovho filmuAbsurdistan. A ten je remakom ešte starších filmov. Problém remaku je, že je to vždy lotéria a diváci ho konfrontujú s jeho predchodcom. Tento bol menej vtipný ako Helmerov, aspoň podľa mňa. Mihaileanu bol pre mňa až dodnes posledným režisérom, "ktorý nenatočil nudný film." Neviem, čím ho táto látka tak zaujala, hoci je pravda, že sila a praktickosť ženy je dosť častým, aj keď okrajovím motívom jeho tvorby. Dúfam, že tento film nesignalizuje, že mu dochádza para.

je to takový miloučký film, na mne asi až moc. mám ráda arabskou hudbu, folklór a toho jsem si s potěšením užila bohatě. Ale film jako takový byl trošku jak ta mexická telenovela, na kterou se v závěru dívaly. Jenže ve světě, obvzláště v tom arabském, to tak nechodí.

Klasické téma boje ženy a muže o moc, trocha toho zpěvu, humoru i klišé, exotické prostředí, láskyplného pochopení manžela a pětihvězdičkový je na světě.

Moderní zpracování Lysistraty od řeckého dramatika Aristofana.