La maldición de la bestia (1975)

Je zaujímavé sledovať, ako je pôvod Waldemarovej lykantropie v takmer každom filme zo série Hombre Lobo vysvetlovaný inak. Raz za jeho prekliatie môže tradične zaužívané pohryznutie vlkodlakom, inokedy je na vine dávne rodové prekliatie či čierna mágia a potom sú tu divoké varianty so zabijáckym Yetim či ženským ľudožrútskym kultom, ktorý hlavnému hrdinovi Daninskemu privodí jeho nezávideniahodný stav. La Maldición de la bestia je síce značne šialená a nesúrodá snímka, svojim spôsobom sa mi však páčila. Paul Naschy tu vďaka častým akčným vložkám v podobe Waldemarových súbojov s mongolskými banditami dostane dostatok priestoru na prezentáciu svojho bohatého fyzického fondu, film osahuje na svoju dobu nezanedbateľnú dávku brutality a keď sa k tomu prirátajú rôznorodé čudesné postavičky, ktoré sa tu nezmyselne vyskytnú, tak je to nakoniec celkom zábava.

Dobrodruh a bádateľ Waldemar “Indiana Jones“ Daninsky sa na svojich potulkách svetom stretol už s kadečím. Preto ho nakazený pár zvodných kanibalských upírok, kmeň banditov z “hôr, ktoré majú oči“, či chlpatý Yeti, nemôžu uprostred zasneženej pustatiny prekvapiť. Pre Waldemara je cesta do Himalájí, ktorej scenár si napísal on sám (Jacinto Molina), iba povinnou jazdou do známeho neznáma. Miguel Iglesias (v titulkoch ako M.I. Bonns), koriguje filmovú výpravu španielskej produkcie štúdia “Profilmes“ pod názvom “La maldición de la bestia“ (The Werewolf and the Yeti) z pozície režiséra ako céčkový dobrodružný film s prvkami hororu – t.j. zlepenec nezmyselných záberov okorenených pestrou dávkou nevyužitých charakterov, lokácií a absurdity. Fakt, že Paul Naschy získal za svoj herecký prejav na festivale “Sitges - Catalonian International Film Festival“ cenu za najlepší herecký výkon (Best Actor - Medalla Sitges en Plata de Ley), je prinajmenšom na pousmiatie :) Len tak pre srandu by ma celkom zaujímalo, nad akýmito “hereckými výkonmi“ sa mu podarilo dosiahnuť takýto úspech. Seriózne oceniť niečo z filmu, čo by si zaslúžilo kvalitatívne vypichnutie do popredia, nie je totiž proste možné. V poradí ôsma časť voľnej werewolf série nie je hodná uznania, len úsmevného úšklebu. Pobaviť sa na neschopnosti tvorcov, lacnom prístupe a nesúrodom spojení, to je jediné neplánované pozitívum filmu. “The Werewolf and the Yeti“ je jednoducho lacný BRAK! Našťastie príležitostne zábavný. Číslovkou dvojciferná séria napreduje, aspoň do týchto chvíľ, iba v počte nepriamych pokračovaní. Po tvorivých zábleskoch rozpoznateľných hlavne v tituloch LA NOCHE DE WALPURGIS (1971), DR. JEKYLL Y EL HOMBRE LOBO (1972) a v predchádzajúcom EL RETORNO DE WALPURGIS (1973), sa na akej takej, už objavenej kvalite, v budúcom vydaní nezvykne nadviazať. “La maldición de la bestia“ je toho jasným príkladom. Oficiálny distribučný názov, pod ktorým sa film dostal do Európy (už spomínaný “The Werewolf and the Yeti“) láka divákov do kín v očakávaní boja na život a na smrť dvoch beštiálnych stvorení. Tento anglický distribučný názov je zavádzajúci! Na to sme si už ale zvykli. Pre iné príklady netreba dokonca chodiť vôbec ďaleko. Stačí zostať vo vlkodlačej sérii Paula Naschyho. Zavádzajúci preto, že Yeti sa tu mihne len na pár minút, a to doslova. Je len exotickou zámienkou Waldemara Daninského ku pripojeniu sa k výprave do “španielskych“ Himalájí. Fotky z honu a dokonca aj Yetiho skalp – z hlavy jeho zatúlaného tibetského brata z filmu LA FURIA DEL HOMBRE LOBO (1972), ibaže by tomu súčasnému cez zimu dorástol :), naznačujú, že chlpatá obluda, ktorá povraždila troch zdatných mužov v úvode filmu, nebude mýtus. Po únavnej ceste na miesto činu, ťažkých živelných podmienkach, kusnutí a kurvení s miestnou dvojicou sexi kanibaliek, sa môže Waldemar vykašlať na celého Yetiho. Priority sa razom prehodnocujú. Údiv diváka nad zvoleným smerom sa prehlbuje. Vďaka zaň Paul Naschy! Uzemňujúca šialenosť! Zaslúžené 2* rozhodne (tak blbé, až je to dobré). Keď sa nad tým zamyslím, tak zakázaný kolega zo zoznamu Video nasties - Yeti horor Jamesa C. WassonaNight of the Demon (1980), nebol až taký zlý :-) Čo sa týka ale hororu “The Werewolf and the Yeti“, ten sa na zoznam dostal v auguste 1984 a to po tunajšom vydaní z októbra 1982 zásluhou distribučného štúdia “Canon“. VHS-ky musia byť preto z trhu stiahnuté. Ban na území Británie sa uvádza do platnosti. Trvá až dodnes. Niežeby to bol krvák hodný zatratenia, ale o film pravdepodobne nik nestojí a prípadný profit z re-releasu je tak otázny. PS – videná verzia označená ako “The Werewolf and the Yeti“ v dĺžke trvania 84 minút. Jedná sa o Uncut verziu. Minutáže, ktoré uvádza IMDb (94/87 min.) sú mi záhadou. ### Záverom by som spomenul ešte mená troch filmových charakterov – Wandesu, Larry Talbota a Sekkar Khana. S Wandesou sa Daninsky stretol už skôr a to vo filme LA NOCHE DE WALPURGIS (1971) – legendárna upírka, grófka Wandesa Dárvula de Nadasdy. Himalájska Wandesa na podpásovky od produkcie žiaľ nedostala priestor. Meno Larry Talbot je zasa odkazom na čiernobielu werewolf klasikuThe Wolf Man (1941)– titulná rola vlkodlaka v podaní Lona Chaney Jr. No a označenie hlavného banditu menom Sekkar Khan je azda iba jeho zbožným prianím stať sa mongolským imperátorom Genghis Khanom a vládnuť tak nebu a peklu, alebo len svojej chatrči s poslušnými uzimenými “ovečkami“ na zasneženom pahorku Tibetu. NEZMYSELNÁ CÉČKOVÁ ŠIALENOSŤ patrí do voľnej kategórie španielskych (nielen) vlkodlačích hororov, ktorej sériu odštartoval v roku 1968 titulLa marca del Hombre-lobo.

No, ještě že změnili lokaci, aby to nebylo furt kór stejné. Tedy, ne že by to šlo nějak moc poznat ze záběrů. Spád to jakž takž mělo, ale celkově to bylo hodně slabé.

No,tak tento crossover je velmi nepovedený už při prvních dvaceti minutách filmu.Splácanost a autenticita dostává hodně na frak a tato ptákovina mě spíše odpudila i dějovou linkou i samotným zpracováním.

Snímok so všetkými znakmi pokleslej brakovej zábavy. Ale z (ne)pochopiteľných dôvodov to má svoje čaro. Grotesktná akcia, béčková atmosféra, herecké (ne)výkony, to všetko v plochej a neohrabanej réžii. Jednoznačne ´´guilty pleasure´´.