Král padělatelů (1961)

• Zase ďalšia postava, ktorej priezvisko zneloMaréchal, pritom pre istotu radšej používal svoju prezývku "Foter", čím som chcel de facto naznačiť najmä to, že toho predchádzajúceho/nadchádzajúceho, si zrovna nedávno zahral môj veľký obľúbenec v nie až tak celkom vydarenom snímkuTendre voyou, tým sa zároveň natíska otázka v tom význame, či mali medzi sebou vôbec niečo spoločného, ak teda jestvuje taká možnosť? I napriek jemným odlišnostiam, jednoznačne tvrdím, že áno! Totižto by som určite podotkol, že minimálne ani jednému z nich nechýbala potrebná vynaliezavosť, keďže sa zakaždým dokázali vysekať z hocijakého prúseru, aký sa práve vyskytol, a to ani nehovoriac o tom, že ich najväčšia prednosť spočívala v tom, akými prefíkanými v skutočnosti boli... • Zatiaľ, čo sa "Tony" priam špecializoval na, povedzme, nielen bohaté paničky, kedy im väčšinou natlačil samé kaleráby do hlavičiek, tak v tomto prípade sa ide snáď ešte ďalej, a to vo viacerých faktoroch: a) nápad. b) tím. c) realizácia. d) prekvapenia, a na druhej strane 1) scenár. 2) obsadenie. 3) spracovanie. 4) ukončenie =Le cave se rebiffe, ak by som mal teraz následne preložiť tento názov aj podľa seba, tak by to vyzeralo asi takto: "Jaskynní rebeli", čo by som si ihneď vedel vysvetliť asi v takom zmysle, že sa nielenže realizujú v tom, čo ich tak strašne baví, ale predovšetkým nechcú byť tým pádom ani všetkým na očiach, a tak sa trošku pred ľuďmi skrývajú, čo snáď najideálnejšie charakterizuje samotný anglický titul tohto počinu,The Counterfeiters of Paris(Falšovatelia z Paríža), ak chcem byť teda úplne presný vo svojej prezentácii daného filmu. • Skrátka, neustále sa na tomto mieste riešilo predovšetkým to, ako čo najprecíznejšie sfalšovať peniaze, aby na to nikto iný, kto v tom nemá prsty, neprišiel. Vtedy možno pozorovať akési úvodné nadšenie, no súčasne tiež i zajačie úmysly našich piatich postáv, kedy prizerajúci sa divák je v rovnakej pozícii, ako tieto postavy, no podtrhujem a zdôrazňujem, že i my diváci môžeme byť kľudne rovnako zavádzanými, a ani to nemusíme hneď vedieť, pretože to, čo nevidíme, nás proste nebolí, a to je v tejto veci to najviac zaujímavé, čo ma automaticky napadá, i keď predsa som mal na záver jedno konkrétne tušenie, ktoré sa mi naplnilo do bodky... • Nie je žiadnou veľkou vadou na kráse, lebo film do tohto "kľúčového momentu" fungoval až mimoriadne spoľahlivo, a to už vlastne bola len samotná čerešnička na torte, ktorej predchádzalo určité dianie, v ktorom nesmel chýbať ani Jean Gabin a spol. • Znovu ma očarila atmosféra, na ktorej sa podieľal Louis Page, tak vtedy zvyčajne obdivujem vynikajúcu prácu špičkového kameramana. ▪️ Vydarená "gabinovka", ktorá síce nie je stopercentná, ale ani strhnutie dvadsiatich percent, neznamená najhoršiu vizitku, akú môže film obdržať.

Dobrodružný film o partie sympatických kriminálnikoch, v tomto prípade falšovateľov, sa dá nakrútiť aj v svižnejšom tempe, ale aj podstatne nudnejšie. V tomto prípade ale platí, že plusové body sa získavajú tým, že ide o oldschool záležitosť, kde si väčšinu času kradne pre seba Jean Gabin, zvyšok osadenstva je tak trochu bez charizmy a tým pádom aj v jeho tieni. Poteší záverečný twist, kde mi ale tých podvedených prišlo mierne ľúto.

Starosvětsky kultivované - ale zestárlé. Snad jen ten Gabin ujde.

Báječná krimi-komedie, které nezpochybnitelně vládne Jean Gabin, s milým humorem, jemnou ironií a příjemným nadhledem a jedním dechem musím dodat, že Bernard Blier mě i tentokrát potěšil, no a v podstatě jako jediný ze zúčastněných dokázal Jeanu Gabinovi zdatně sekundovat.

Typický příklad filmu, který autoři závěrečným dovětkem úplně zabili. Je lepší to vypnou před koncem. V tomto případě je to koukatelné.