Král Drozdí brada (1984)

Velice zvláštní a docela poučná pohádka, která - ač se snaží, jak se snaží - není úplně nejlepší v porovnání s ostatními z té doby. Film začíná scénou, ve které potulní umělci sehrávají maximálně ukřičené divadélko, načež pokračuje přesně tak, jak to známe z klasické pohádky bratří Grimmů. Především bych chtěl ocenit syrové a naturalistické pojetí příběhu, za které by se nemuseli stydět ani samotní autoři původní předlohy. Pohádka má několik světlých momentů a může být obohacující i z pohledu dětského diváka - a ačkoliv znám mnoho o dost lepších pohádek, rozhodně není od věci film zhlédnout a rozšířit si obzory.Průměrnější pohádka s psychologickým přesahem.

Ukřičená divadelní společnost v úvodní scéně úplně nenavnadí k poklidnému usazení k pohádce, ale pak už se hlavních rolí chopí princ Michal a princezna Anna. Ta je protivná, princovi se vysměje a ten se jí rozhodne uštědřit lekci... Ale jako: zaprvé, co si o sobě myslí, že může ostatní takhle nadřazeně poučovat, káravě vychovávat? A zadruhý, Annu takhle trápí přehnaně dlouho, je to kruté! Musím říct, že nebýt těch posledních dvou minut v chatrči, dávám čtyři hvězdy. To by byl panečku závěr! |"Ja si počkám na žobráka. On ma naučil dýchať, stáť na zemi. Od neho viem, kto som."

„Dobrota sa chváli sama.“ Spoilery. Predchodca Skrytej kamery. Kráľ Michal chce princeznú Annu za ženu. Tá je ale natoľko rozmaznaná a unudená, že odmieta jedného pytača za druhým. Trocha ma zaskočilo, že hoc pytačky so zrejme desiatkami (?) potencionálnych budúcich manželov na hrade prebiehajú podľa všetkého dlhodobo, až dnes sa mladej kočke unúva otca informovať, že beztak si nikoho nevezme. Otec je z toho šokovaný a v neposlednom rade nešťastný a zronený, ale vidí, že Michal to s jeho štíhlou a dlhovlasou dcérou s dokonalou pleťou myslí vážne. Lež dcéra zostáva naďalej tvrdohlavou a tak sa s Michalom spriahne a vymyslia vskutku diabolský plán. Michal sa sčuchne s divadelným zborom (!), ktorý chodí po krajine a hrá pred publikom zábavné predstavenia, pričom jeho zostava je vskutku silná (Furková, Labuda, Kovár, Šimun). Títo sa následne prezlečú a vyrobia si drobné masky a začnú hrať členov kráľovského dvora. Annin otec dá dcére na výber: buď si vezme Michala, alebo ju vydá za prvého žobráka, ktorý sa ráno zjaví na moste. Anna si pomyslí „nech je sranda“ a vyberie si možnosť č. 2. Ráno sa skutočne objaví zamaskovaný žobrák a Michal tajuplne mizne z deja. Divák nemusí mať príliš vysoké IQ, aby mu dopálilo, že je to zrejme Michal. To samozrejme Anna nevie. Lebo nemá príliš vysoké IQ? No nič, nebudem klásť provokatívne, lacné otázky. Keď zistí, že otec si nerobil srandu a reálne ju mieni vydať za žobráka, zaskočene sleduje, ako ju nechá naložiť do koča a dá odviezť k žobrákovi. Ukáže sa, že žobrák zas až tak úplne žobrák nie je, pretože disponuje pomerne veľkou nehnuteľnosťou, v ktorej sa špecializuje na výrobu keramiky (wtf?). Stále má zamaskovanú tvár. Možno sa pýtate, či aj keď spia (samozrejme oddelene, vy beťári, na čo len nemyslíte). Nuž... áno. A asi s opýtate, či Anne nenapadne pozrieť sa mu pod ňu, keď muž spí. Prekvapivo jej to po uplynutí polovice filmu napadne. No keďže je Michal vďaka divadelníkom podľa všetkého nonstop zamaskovaný, nespozná ho. On sa mladú sexi ženu (s pomocou divadelníkov, Anninho otca a svojej mamy) snaží priviesť na správnu životnú cestu. Skutočne sa mu to podarí. Anna začne tvrdo pracovať, stane sa z nej statočná žena, ktorá vie, že bohatstvo nie je všetko (ehm ehm) a následne sa objaví ešte viacero zvratov, nechajte sa prekvapiť. Nápad je v podstate perfektný. Musím uznať, že som sa fakt bavil na tom, ako Michal všetko majstrovsky zmanipuloval. Samozrejme sa natíska otázka amorálnosti a zvrhlosti takéhoto na prvý pohlaď choromyseľného plánu (treba dodať, že ani samotná Anna nie je bez viny, napr. Michalovi vyložene klame, že keď prišla domov, on už tam nebol), ale azda sa môžeme tváriť, že Michalovi skutočne ide o dobrú vec. Annu totiž naozaj miluje, vie, že v nej drieme dobro a práve touto drastickou metódou ho v nej chce dostať na povrch. Anna je z toho ku koncu natoľko psychicky rozhodená, až si povieme, či Michal náhodou nie je čistý magor. Ale hrá ho sympaťák Vaculík, takže nie je. Annu pre zmenu hrá Adriana Romanová-Tarábková, ktorá je taktiež nadmieru sympatická, prirodzená a v nevďačnej úlohe nadovšetko presvedčivá. Ostatní herci sú tiež sympatickí. Vlastne je to s Perinbabou možno jedna z najlepšie obsadených tuzemských rozprávok. Apropo, rozprávka. Keď som bol malý, považoval som plno našich filmov za rozprávky, ale pravdupovediac po štyridsiatke začínam premýšľať, či právom. Môžeme za rozprávku považovať film bez jediného nadprirodzeného prvku? Ak áno, aký je potom zásadnejší rozdiel medzi rozprávkou a historickým filmom? Nech tak či onak, za mňa je Kráľ Drozdia brada fakt veľmi pekná, milá, dojemná a nejeden raz vtipná rozprávka (?), ktorej k uspokojivým štyrom hviezdam chýba dôstojnejší resp. dlhší koniec (v tejto podobe sa s väčšinou postáv nemáme čas rozlúčiť na úrovni, nemáme dojem, že ich osudy zostali uspokojivo dokončené), ale i tak samozrejme 4* dám.

Rozprávky sú zvyčajne plné čarodejníc, víl, hovoriacich zvierat a zakliatych princov. Lutherova rozprávka funguje aj bez kúziel, bez CGI trikov a bez infantilných dialógov. Režisér ukazuje, že rozprávka sa dá natočiť aj s rozumom, vkusom a poriadnymi gulami. Žiadne vatové kulisy, ale film. Postavy nehovoria ako zo zlých detských knižiek. Nič nie je prehnané. Atmosféra nie je vykonštruovaná, ale vycítená, autenticita sa opiera o historickosť. Luther netlačí na emóciu. Nevodí za ruku, nevnucuje publiku lacnú epiku, ale stavia na klasike. Vie, že dobrá rozprávka nemusí byť infantilná, a že deti aj dospelí znesú viac, než si myslíme. Žiadna lepšia na Slovensku nevznikla.

Pre mňa jedna z najkrajších a najklasickejších rozprávok hraných ľuďmi, ktorá neodmysliteľne patrí k Vianociam. Lukáš Vaculík ako kráľ Michal a “Jeskyňka” Adriana Romanová ako princezná Anna sú dokonalí. Zároveň považujem princeznú Annu za jednu z najkrajších rozprávkových princezien ever. Príbeh má samozrejme jasné ponaučenie a potrebnú hĺbku, peknú výpravu a kostýmy a dobovú hudbu. Zbožňujem ju tým viac, čím som starší. Krásna nostalgia. ⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️