Mahulena, zlatá panna (1986)

Zprvu bych chtěl poznamenat, že natočit pohádku z doby pohanské chtělo jistě značnou dávku odvahy. Výsledek je bohužel extrémně rozpačitý. Postavy jsou povětšinou nesympatické, herecké výkony nevýrazné a příběh také nemá co nabídnout. Jako obrovský problém vnímám to, že si autoři nevyjasnili, jaký typ filmu natáčejí. Pohádka totiž sedí na dvou židlích (jedno z křesel se jmenujefantasya druhédobrodružná romance) a z obou docela solidně padá na podlahu. Po polovině stopáže už příběh celkem nudí a děj se dost sype a táhne. Na škodu je i to, že se film - i když to byl původní záměr - spoléhá na estetiku ošklivosti; rez, špínu, bláto a pot. Nejedná se o hezkou barevnou pohádku plnou písniček, ale podivné a depresivní audiovizuální dílo. Zatímco jiné pohádky jsou vybroušenými drahokamy, tento film je jako surový a divně tvarovaný kámen, který bych si do prstýnku spíše nedal.Divná a nepohádková pohádka.

Strašný film. A pritom nezačína zle resp. začína, ale len vinou jedného herca, inak je to prvú hodinu veľmi fajn. No a potom sa všetko pose... Po skúsenostiach s niektorými inými slovenskými rozprávkami (napr. s Plavčíkom a Vratkom, mimochodom v oboch filmoch dvojica mladíkov putuje krajinou za účelom objavenia tajomnej mytologickej bytosti) som pravdupovediac čakal lacné béčko s wtf scenárom a kontraproduktívnym strihom, vinou ktorého z deja vypadli celé scény. Preto som bol prekvapený, že to bolo celkom dobré. Výprava sa na nič nehrá, ale inak je veľmi pekná, keďže väčšina scén vznikala v exteriéroch, takže sa tvorcovia šikovne vyhli jednému z najväčších neduhov a tým je lacná interiérová výprava hradov, domov, zámkov a priľahlých budov. Epický sympaťák Ady Hajdu ide na 128% napriek tomu, že sa tu volá Ján (JÁN!!!). Miestami je to príjemne temné, ale nejde to do extrému - akonáhle by to hrozilo, späť do príjemnej rozprávkovej atmosféry to vráti hravá, pohodová hudba. Čo ma však šokovalo, to je už od pohľadu neuveriteľne nepríjemný a hovadský herec francúzskeho pôvodu Rémi Martin, ktorý sa správa ako čisté, z reťaze utrhnuté hovädo. Je od scény do scény hroznejší a neznesiteľnejší. Nikoho a nič si neváži, v podstate spôsobí smrť vlastného otca (to už je ozaj hardcore). Miestami sa správa ako chorý psychopat. Je prchký, hlúpy, drzý, arogantný, grobiansky, myslí iba na seba, sebecký, odutý a nechápavý. Chápem, že si musel prejsť tŕnistou cestou, aby sa z neho na konci stal vyrovnaný kráľ. Ale čo je moc, to je veľa. Takže keď som sa spätne dozvedel, ako koko*sky sa herec správal aj mimo natáčania, tak ma to absolútne neprekvapilo, skôr naopak. V záverečnej polhodine žiaľ pribudli obávané wtf momenty, pri ktorých som mal chuť spáchať harakiri. Hajdu zachraňuje Mahulienu (ktorú nehrá nikto menší, ako dcéra psychopata Klausa Kinského) pred smrteľným pádom do priepasti a Rémi ho obviní z pokusu o jej vraždu. Nadprirodzené sily mladú ženu do útrob smrtonosnej priepasti ťahajú tak náruživo, že jej z nôh doslova odletia topánky, čo Rémi na vlastné oči vidí a napriek tomu Adyho absurdne obviní z toho, že jej ich z končatín strhol a do priepasti hodil on! Potom Ady vo vízii vidí, že ich šaty v blízkej budúcnosti samé od seba vzbĺknu a zabijú ich. Aby nezhoreli na nich a teda aby ich doslova neupálili zaživa, tak ich roztrhá a odhodí preč. Keď to Rémi vidí, tak ho fyzicky napadne, pobijú sa, o sekundu neskôr explicitne vidí, že šaty samé od seba vzbĺknu a OBVINÍ ADYHO, ŽE ICH ZAPÁLIL, hoc v tom čase už boli niekoľko metrov od nich. V nasledujúcej scéne Hajdu vďaka magickej korune vidí, že Mahulienu o pár minút uhryzne jedovatý had. Čo urobí? Začne plávať na ich vor. Rémi spí, Mahuliena je smrteľne pohryzená. Ady vylezie na vor, začne Mahuliene z pier vysávať jed, pretože šak kam inam by ju mal plaz uhrýzť, ak nie na pery, že? A vtedy sa ešte verilo, že ak vás uhryzne had, tak ranu musíte narezať (panebože) a vlastnoručne z nej vysať jed (ach jaj). Pochopiteľne, Rémi sa prebudí v najnevhodnejšej chvíli, takže si myslí, že Ady im ako správny sexuálny maniak nečakane a šokantne vtrhol na vor a začal mu náruživo bozkávať frajerku. Prepáčte, ale mne to pripadá tak, že scenáre mnohých slovenských rozprávok vznikli pod vplyvom drog a alkoholu, pretože toto proste normálny človek nedá dokopy. Práve za príšernú záverečnú polhodinu dávam len 2*. Obávam sa, že z tohto filmu si deti vezmú jediné ponaučenie a to za dobrotu na žobrotu. Je to tak správne? Nechám na posúdenie každého z vás.

Jedna z mnoha verzí Mahuleny, slovenská pohádka s typicky slovenskými rysy: vše je zdlouhavé, rozvleklé, jímavé, až přehnaně dramatické a zcela bez humoru. Zajímalo by mne, jak se to jeví slovenským dětem. Líbí se mi nápad slovanského hradiště, které naznačuje pohádku „z dávných časů“. Krásná Mahulena jako by vypadla z Rudé Sonji (ale ona tam opravdu hrála!), princovi bych dala pár facek hned na začátku. Závěrečné lkaní nad tím, kdo má přinést největší oběť, mi přijde dost otravné. Jsem ráda, že jsem tuto verzi viděla, ale už ji nemusím vidět znovu.

MAHULIENA, ZLATÁ PANNA rozhodne nie je rozprávka pre deti, ale až na pár rozprávkových prvkov a riešení takmer čistokrvný fantasy príbeh z dávnych čias s mystickou až fatálnou atmosférou. Natáčaný celý v exteriéroch, Malířova kamera maximálne využíva rozličné typy divokej slovenskej krajiny. Dojem nejakej temnej legendy zo slovanského dávnoveku je umocnený aj výpravou a rekvizitami (kde kráľ na svojom skromnom hradisku rozhodne nepripomína rozprávkový pseudostredovek alebo imaginárny novovek, na ktorý sme v našich rozprávkach tradične zvyknutí...). Zameraním na psychologické otázky (podobne ako v predchádzajúcej Lutherovej rozprávke KRÁL DROZDIA BRADA) sa potom definitívne odkláňa od bavenia detského diváka. Rozklad osobnosti a priateľstva pod vplyvom chtíča, žiarlivosti a paranoje, s vyslovene až hororovými psycho-momentami (z viacerých svedectiev vidno, ako film v detstve dokázal uživateľom nepekne pocuchať nervy) má na míle ďaleko od dobromyseľných českých kostýmových klasík. Vlastne je až škoda, že to muselo byť natočené ako rozprávka, lebo s prihodením nejakých rekvizít, súbojov, postáv, vylúčením happy-endu a rozpracovaním kľúčovej časti v jaskyni u Zlatovlada kľudne mohol vzniknúť regulérny fantasy fenomén na pomedzí CONANA, PÁNA PRSTEŇOV, tradičnej - teda strašidelnej - podoby rozprávok a historického filmu z obdobia Veľkej Moravy... Bez srandy!

pekná rozprávka so skvelým prostredím a atmosférou ako keby z obdobia pohansko-predkresťanského. Ady Hajdu sympatický ako vždy,  nesympatický arogantný Rémi Martin ako priblblý princ, Mahuliena síce pekná, no tak trochu prázdna, zato Diva na spapanie. taký lepší priemer, ktorý neurazí. 70%. mimochodom, kde je Ady, tam je Roman... nerozlučná dvojica. hoci aj v postsynchrónoch.