Kozie mlieko (1950)

"Vaše kone dávno nebudú na svete, keď naše Zetory budú sviežo behať!"Kolektivizácia v dedine postupuje, zostáva ešte pár nerozhodnutých menších gazdov, no hlavným protivníkom je komicky spupný a plešatý kulak Stollmann."Ja si robím ako je mne dobre!" "A my zas tak, aby bolo dobre všetkým poctivým!"Okrem družstva odmieta aj mechanizáciu a elektrifikáciu, ktorú ako motorizovaný Prométeus z mesta dotiahol miestny rodák Filčík."Čo mi tu osvetľujete, keď som vás o to neprosil!?" "Aby sme vám lepšie videli do hrnca!"Pokrok ale postupuje, čoho dôkazom je aj uvedomelá, svadbe vzdorujúca a kontingenty tajne plniaca kulakova dcéra Prechovská, aj vďaka ktorej vychytralé plány nevychádzajú."Vidno, že žijete v starom svete, pre hlúpu sliepku by ste si aj oči vyškriabali!"Trochu teatrálne zahratá družstevnícka komediálna agitka, disponujúca nie príliš sofistikovaným humorom, ktorý väčšinou spočíva v tom, že niečo zožerie koza, niekto spadne z koňa, Jariabkovi vylejú za krk pivo alebo ho sekne v krížoch."Jožo, lopatu stískaj, natruc zlým jazykom!"Dedinská mládež sa pravidelne zgrupuje, za hromadného spevu a zvukov harmoniky brigádnicky pracuje a potom tancuje, čoho sa rád zúčastňuje bodrý ujko Zachar, ktorý je síce reálne od mladice Prechovskej starší len o 3 roky, no podľa scenára minimálne o 30."A teraz už bez prekážky uskutočníme jednotný osev!" "Poďte orať! A to hneď!"Napriek všetkým výhradám pobavilo za tri rezačky pod výfukom.

Soudruzi agitovali komédiou a musím uznať, že sa im to aj podarilo, lebo si vybrali za príznačného Omastu herca Stollmanna, ktorý svojim zjavom, mimikou a prejavom znamenite stvárnil neprajníka v konflikte so zakladateľmi družstva, no treba uznať, že jeho výraz bol prepálený či teatrálny... i keď aj v iných filmoch tak na mňa pôsobil. Zvyšok hercov hrá ťažko silene, teatrálne. Dá sa na tom pobaviť, len hlavná myšlienka - či zlomia sedliaka, ktorý drží klin medzi poliami, na svoju stranu družstevníci či Omasta - je nedotiahnutá. Omasta ho ešte v závere mal v hrsti, spracovaného kvôli synovi a Omastovej dcére, no ten aj tak pristúpil na ponuku družstevníkov. To veľké nadšenie čeriace sa v tvárach ľudu už v roku 1950, to je erupcia radosti socialistického človeka, ťažký kaliber propagandy.

Mnoho slovenských filmov z toho obdobia rozprávalo o kolektivizácii, zakladaní družstiev či buržoáznych záškodníkoch brániacich v rozmachu socialistickej krajiny. V tomto prípade si tvorcovia pomohli humorom a vytvorili dedinskú komédiu, kde sa karikaturistickým spôsobom vysmievali z neprajníkov pokrokovo zmýšľajúcich družstevníkov. Z hercov zaujal Otto Lackovič v úlohe roztopašného veselého paholka.

Komédia v službách ideológie tematizujúca kolektivizáciu na slovenskej dedine, nemá dnes veľkú šancu osloviť diváka. Expozícia a stred sú vcelku pozerateľné, no posledná štvrťhodinka v znamení infantilne patetickej propagandy zaraďuje tento film k zaslúženému podpriemeru. Pozitívne hodnotím herecký výkon pána Eugena Stollmana alias hlavného záporáka, buržuja Omastu.

Další z uřvaných sprostonárodních povídaček, tentokráte patrně majících za cíl ukázat váhajícím ještě rolníkům, jaká je v nově vzniklých JRD pohoda, pořádek a hlavně sranda a jak snadno se vyrovnávají s neprajníkmi. Snímek je filmovým debudem Otto Lackoviče,