Kohút nezaspieva (1986)

Výborná vojnová dráma z obdobia SNP. Príbeh neprináša veľké bitky či prestrelky, ale komornú drámu desiatich ľudí zavretých po zákaze vychádzania. Extrémna situácia, v ktorej sú všetci spočiatku odsúdení na smrť ako odveta za vraždu nemeckého vojaka sa mení na ponuku vykúpiť sa zradou a nakoniec obetou jedného z nich. Desať ľudí, desať rôznych osobností. Holič, študent, učiteľ, babica, dievča, prostitútka, tulák, zverolekár. Pod tlakom sa vyfarbujú charaktery a zbabelci, pätolízačí odhaľujú svoju pravú tvár. Skvelé herecké výkony najmä Leopolda Haverla a Karola Machatu plus veľmi dobrá produkcia tvoria vysoko nadpriemerné dielo. Za povšimnutie stojí predabovaný Milan Kňažko.

Pri tej plejáde hercov a sile literárneho diela som čakal trochu viac. Film sa nedokázal odtrhnúť od divadelnej predlohy a preto je natočený ako divadelná hra v externom prostredí, čo však nebol iste zámerom, ale nedokonalosťou spracovania. Psychologicky a dialógovo ale ostal film na úrovni. Hoci sompôvodnú verziunevidel, budem musieť po nej siahnuť, keďže ten rozdiel v hodnotení je markantný.

Veľmi príjemná konverzačka so slovenskou hereckou elitou, medzi ktorou hviezdi Haverl, pokojný Valach, no najviac na seba upozornil mladý Marek Ťapák. Veľmi vhodne je do filmu vložená hudba, nevhodne zase zábery exteriérov, ktoré príbehu nepomáhajú a javia sa ako zbytočné. Výborne na mňa zapôsobili temné farby zimy a to, že sa príbeh odohráva večer a počas noci.

Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Verzia sJozefom Króneromje o dosť kvalitnejšia, filmovejšia a určite sa na ňu lepšie pozerá. Tak narýchlo si nespomínam, že by niekto na Slovensku natočil remake alebo film na základe tej istej predlohy, ak nepočítam nesmrteľného Jánošíka. Výber hercov je zvládnutý dobre v obidvoch filmoch, tam by som problém nevidel, zvyšok je úloha režiséra, ktorú Ťapák zvládol iba priemerne. Tento film pôsobí ako tv film a možno ním aj je, hoci tu na csfd chýba označenie, či to tak naozaj je. Kto videl iba jednu verziu, bude možno spokojný, kto však videl obidva, vie, že táto ťahá za kratší koniec. Musím však pochváliť samotný záver, kde Leopold Haverl hodí pod stresom do miestnosti granát. Toto ukončenie príbehu sa mi zdalo lepšie a účinnejšie, ale Ťapákov film celkovo iba priemer. 60%.

Modelová dráma má svoje pravidlá, ktoré bohužiaľ s odstupom desaťročí už nepôsobia tak vierohodne, ako kedysi, ak vôbec niekedy dôsledne dôveryhodne pôsobili. Táto psychologická dráma je na prvé počutie dialógov jasná adaptácia divadelnej hry. Bohužiaľ je to skôr výčitka, pretože postavy sa chovajú značne prehnane, všetko musí byť vypovedané a preexponované a stále sa musí mleť. Takéto morálne dilemy by sa mali riešiť s väčšou citlivosťou, ale to sme zase pri tej dobe, kedy film vznikol a inak sa asi ani nakrútiť nedal. Celkovo ale relatívna spokojnosť. Možno to bol ale skôr materiál na televíznu inscenáciu.