Kluk na kole (2011)

„Keď Vám otec predával bicykel, nepovedal Vám, kam sa sťahuje?” • Presne tak, tatko sa na svojho syna úplne vykašľal - následne ho strčil rovno do decáku - a potom sa vskutku nečuduj, že akosi začal vymýšľať vylomeniny, kde to dokonca napokon zašlo až ku krádeži po vzore Olivera Twista, na ktorého sa tento ústredný teeneger menomCyrilCatoul- podobal minimálne v tom zmysle, že ním manipulovala postava v podobeWesa, ktorý v tomto prípade, fungoval, ako moderná verzia Fagina - tým pádom sa dostavil „Faginov efekt”; skrátka, nechával sa zlákať na šikmé chodníčky, a preto namiesto ideálneho vzťahu o otcovi a synovi, sa teda najskôr dostavili len trpké skúsenostiChlapca na bicykli, ktorý na ňom brázdil po rôznych križovatkách; v podstate sa môže najviac poďakovať za to, že sa mu vrátil - najmä tejto sympatickej kaderníčkeSamanthe, keďže „dvojkolesový tátoš”, ako sa uvádza na začiatku, medzitým zmenil svojho majiteľa, aby sa nakoniec znovu vrátil i k pôvodnému majiteľovi s iniciálamiCC- a práve ona sa mu snažila pomáhať tým spôsobom, že si ho brávala k sebe na víkendy, aby prišiel na predsa i trochu iné myšlienky...•Ďalšie „Déčko” pred kamerou, zatiaľ, čo zase hneď tie dve „déčka”, ihneď za ňou: čiže sa bavíme o ústrednom hereckom predstaviteľoviDoretovia belgických bratských filmároch v podaníDardenneovcov, ktorí mi opäť naservírovali i kopec zaujímavých pasáži - predovšetkým finálová, predstavovala poriadne zvýšenie krvného tlaku!•Videl som belgické plnokrvné dramatické dielo, v ktorom rozhodne nebola vôbec žiadna núdza i o autentické situácie, aké už títo filmári mávajú vo zvyku, čo iba kvitujem, a ďakujem im za to; a mimochodom, aby som náhodou ešte nezabudol ani nade Franceovú, fešandu, na ktorú sa bola veľká radosť zakaždým pozerať, aj keď sa koľkokrát ocitala v ozaj nezávideniahodných pozíciách, čo sa striedalo i s tými viacej úsmevnejšími.

[3,5*]"I don't want to see him again. Tell him I can't."Znepokojivá sociálna dráma, zaradená medzi1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Ako je u bratov Dardennovcov zvykom, hrdinom filmu je opäť niekto z okraja spoločnosti, tentokrát malý protivný drzáň Cyril (Thomas Doret). Na jeho obranu ale treba uviesť, že matku nemá a otec je poriadny hajzel, ktorý sa ho chce za každú cenu zbaviť ("It's too much. I can't look after him."). V priamom protiklade potom stojí chápajúca a láskyplná Samantha (Cécile de France) so svojou zdanlivo márnou snahou o to, aby z Cyrilla vyrástol dobrý človek. Dardennovci sa snažia ukázať, ako ľahko môže človek v takomto znevýhodnenom prostredí skĺznuť na šikmú plochu (zaliečavý člen gangu je na pohľad sympaťák). Téma je to zaujímavá, výborne spravovaná, pohľad tvorcov na ňu je síce trochu zjednodušený, ale zase o to zrozumiteľnejší. Do tohto stvárnenia výborne zapadá aj nepokojná kamera (vyvoláva pocit nástojčivosti), čo je konečne jeden dobrý príklad vkusného použitia ručnej kamery (Alain Marcoen tu je podstatne umiernenejší ako priRosette (1999))."May I call you Pitbull?"

Pozoruhodná záležitost v několika ohledech, především nadčasové téma odloženého dítěte a pěstounství je pro mě rezonující, Thomas Doret v roli dospívajícího Cyrila natolik přesvědčivý, že bych se bála mít ho doma a na druhou stranu Cécile de France až zcela nepochopitelně trpělivá, hodná, milá, že se postupně stávala neuvěřitelnou.. Na mě příliš rychlé tempo, tvůrci to vrhli kvapíkem a já se domnívám, že skutečné, trvalé a pevné pouto vzniká časem, přála bych si s nimi strávit víc chvil, víc okamžiků, momentů, kdy bych měla možnost těm dvěma ten nový vztah uvěřit..

Formálny príbeh o dospievajúcom chlapcovi, ktorého zavrhne vlastný otec a prejaví o neho, len tak,
neznáma žena, čo je akosi nepochopiteľné. Už len preto, že chlapec sa chová príliš sebecky,
priam až hystericky a nevyrovnane. Obyčajná kaderníčka ho dokáže chápať a tolerovať, pripadá,
dosť zastreto. Inak zaujímavý dej, slušne zahraný, pri dlhých zimných večeroch, bodne.

Silný příběh o klukovi, kterému chybí otec nebo vůbec nějaký mužský vzor. Chtěl by mít někoho, kdo by ho měl rád, problém je v tom, že sám to nepozná a tak se chytne každé pochybné existence. Dokud nedostane životní lekci. Od Dardennových jsem zatím viděl jenom jeden film - Dva dny, jedna noc - a líbil se mi. Kluk na kole se mi líbil taky, především tím, jak realisticky byl natočen a jak civilně a uvěřitelně byl zahrán. Odehrává se zde jednoduchý příběh, který se ale neustále vyvíjí a posouvá dál a především je natočen tak, že ani na chvíli nenudí. Kluk mi překvapivě nevadil, bál jsem se, že bude tak protivný, že ho budu nenávidět, ale naštěstí se to nestalo. Tohle se opět Dardennovým povedlo, akorát na pět hvězd to bohužel není, protože zde bylo několik nedotažených věcí - třeba nevím, kde má ten kluk biologickou matku a ten epilog už mi tam připadal takový navíc, byť své opodstatnění tam měl. Ale i tak, dost dobrý film. 4*