Kde sní zelení mravenci (1984)

Velmi dobry dokument, ani nie film o strete austarlskych domorodcov s bielymi kolonizatormi.  Geolog ma viest geologicke prace, no Aborigeni coli melu o zelenych mravcoch. Tieto strety vzajomne rozdielnych svetov  maju vzdy cosi do seba. Hm, Aborigeni mohli byt radi, ze bieli kolonizatori boli determinovani svojou religiou. A ta im vyslovene branila spravat sa absolutne brutalne. V predkrestanskych a predislamskych casoch by boli degradovani len na maso a kosti, doslova na pracovnu silu a vladlo by bezpravie. Tak by postupovali tzv ciri ateisti a pohania a mytnici  coz ja nejsem. Ja som "spiritual but not  religious" = samozvany " niecoista ateista" - v nieco verim, len osobny Boh to nesmie byt. Namiesto toho mam ... Najvyssiu meteorologicku Entitu ? Rad byti ? Prozretelnost ..... Moze byt, ten "niecoizmus" je brutalne rozsireny,  a tam patrim aj ja Proste nie som ciry ateista, to uz davno nie. Ciry ateizmus rad prenecham inym 70 %

Občas se stane, že mě zaujmou více komentáře k danému filmu, než on samotný (většinou si je ale přečtu až po jeho zhlédnutí). A tady tomu bylo přesně tak. Další nabídka z VRK nás zavede ke sporu domorodců a těžařské firmy, který má jistě hlubší myšlenku a je pravda, že Matku Zemi bychom neměli moc srát, protože už jí zdatně ničíme spoustu let, ale ona si to líbit rozhodně nenechá! Asi nejvíc mou pozornost zaujal domorodec (letec, který hrál ragby a ochlasta v jednom) a poté stařík, jehož jazyku (řeči) už dnes nikdo nerozumí. Oproti tomu naprosto zbytečná mi tam přišla ta stará babča a její story o ztraceném psíkovi. Místy to tvůrci zbytečně natahovali, jinak vcelku fajn příroda.

Na zelené mravce som čakala márne. Asi naozaj niekde snívali, tak ako boli o tom presvedčení Aborigéni, chrániaci si svoje posvätné územie. Vyprahnutá krajina takmer bez zelene, ktorú narúšali svojou činnosťou len bieli ťažiari, pôsobila exoticky. Film plynul upokojujúcim tempom bez veľkých zvratov. Oživením bol súdny spor o územie, na ktorý prišli Aborigéni v perfektných oblekoch, hoci dovtedy sme ich videli len v ošuntelom oblečení. Nemohla som sa však ubrániť myšlienke, že kam vstúpi noha bieleho človeka, tam spôsobí apokalypsu.

Austrálski domorodí obyvatelia, akosi nie sú teda príliš extra natešení najmä z toho klasicky prostého hľadiska, že akási ťažobná spoločnosťAyers,sa akurátne rozhodla vo vskutku ozaj väčšom pomere - [vy]ťažiť urán na ich »katastrálnom území«,kde["údajne"]zelené mravce snívajú, ako mimochodom stále vyznieva i samotný názov tohto pomerne dosť «environmentálne zaťaženého» titulu → od nemeckéhoautorav podobeW.Herzoga; aspoň podľa ústredných myšlienok domorodých obyvateľov z kmeňaMiliritbi- to rozhodne platilo, pričom režisér bol počas toho »zaťažený« takmer úplne obdobne, podobne ako i ústredný protagonistaLance Hackettv podaní nie príliš výrazného Brucea Spencea; akéhosi okuliarnatého, a k tomu zároveň i intelektuálne zameraného ekológa, ktorý sa spočiatku stával akýmsi očitým svedkom aktuálnych a nasledujúcich, austrálskych udalostí, skrátka aktívnym «mediátorom»; sprvoti možno len povrchným, no neskoršie zrejme už predsa trocha viacej zainteresovaným v danej veci, keď sa bude následne snažiť prehodnotiť svoj doterajší postoj.•Myslím si, že tohto, pôvodom austrálskeho herca narodeného na Novom Zélande, naprosto a úplne zatienili dvaja poprední a pôvodní predstavitelia:RoyaWandjuk Marikovci [asi niečo ako bratanci?], ktorí pritom ani nie sú vôbec uvedení v miestnom [ČSFD] obsadení!, a podľa toho, čo som sa o nich predsa trocha málo dočítal, tak v podstate stelesnili samých seba, t.j. „i v skutočnosti bojovali za práva o domorodú pôdu,” tak práve preto pôsobili tak mimoriadne a extrémne autentickým spôsobom, že namiesto toho, aby im režisér ponúkol ešte viac hereckého priestoru sa plne realizovať, tak nevkusne prestrihával - na chvíľu trebárs - do metropoly, kde sa zasekol výťah, alebo s príchodom toho vojenského lietadla, sa moje celkové dojmy začali máličko zadrhávať, čo naostatok predstavovalo akýsi, rušivý element, ktorý ma postupne začal vytrhávať zo zavedených zvykov, ako tomu bolo vlastne zo začiatku, keď som sa pomaličky dostával do ponúkajúceho sa prostredia so zaujímavou atmosférou, ako pridanou hodnotou.•Danú situáciu na úplný záver podtrhnem v tom zmysle, že táto "herzogovina" bola síce mierne roztržitou, nedotiahnutou a mätúcou v rámci celku, no i napriek tomu mi dokázala naozaj pozoruhodnou formou sprostredkovať predovšetkým azda to, čo najviac trápilo domácich príslušníkov daného územia, ku ktorým sa spoločnosť stavala nevšímavým postojom, a v celom svojom rozsahu na to režisérova optika sústavne nazerala akousi kritickou optikou, nad ktorou by sa mali určite mnohí, 'čelní predstavitelia' mocností, hlboko zamyslieť, resp. nazrieť do svojich temných minulostí...PS: Na autorove najväčšie filmové opusy:Aguirre, der Zorn Gottes,Jeder für sich und Gott gegen allezo70.rokov, aFitzcarraldoz80. rokovXX. storočia, sa príslušný titul ani zďaleka vonkoncom nechytal; totižto,toje celkom inál-i-g-a.

Banská spoločnosť by rada ťažila na posvätnom mieste domorodcov, tí ťažbe bránia, pokusy o dohodu nefungujú a tak sa stretnú na súde. Mohla z toho byť otrepaná prvoplánová agitka s nenažranými biznismenmi a ušľachtilými bušmenmi, to by ju ale nesmel natočiť Herzog. V jeho podaní sa jedná o stret dvoch kultúr natoľko odlišných, že o nejakom vzájomnom porozumení a dohode nemôže byť reči. To je sprevádzané atmosférickými skorodokumentárnymi obrazmi za zvukov operných árií alebo didžeridú na polopúšť pokrytú kopami zeminy po skúšobných vrtoch a odstreloch, sediacich Aboridžincov s fľaškami piva hľadiacich skrz stavebné mechanizmy mlčky k východu, babičku márne zháňajúcu strateného psa alebo kultúrny šok z mestskej dopravy. Zaujímavý filmový zážitok, za štyri kazety s nahrávkou komentáru víťazného argentínskeho futbalového zápasu.(vďaka Willy Kufaltovi za zaradenie do premietania)