Jeho tři dcery (2023)

Film, do ktorého som vkladala nádej, že ma hlboko osloví. Príbeh odohrávajúci sa v komornej atmosfére – tri sestry, ktoré nemajú nič spoločné. Už dlho. Netýka sa to len ich pováh, ale aj názorov a životných postojov. Hádajú sa a vykrikujú si staré krivdy. Občas v pozadí počujeme pravidelný zvuk dýchacieho prístroja a tlkot srdca na monitore. Odchádza otec. Prekvapivo ma začali rozhovory dcér iritovať, nemala som pocit, že sa niekde posúvame. Atmosféra sa zmení v poslednej časti filmu, ale je pre ma neuveriteľná, nepravdepodobná a mätúca. Celý film pôsobí takmer ako divadelná hra. Hra s mojimi citmi a nedokázala som sa naladiť na to, aby som sa vcítila do prežívania tejto ponurej situácie.

Toto je viac hra ako film. Je to urozprávané a klaustrofobické, až do tej miery, že keď sa to konečne presunie na vonkajšiu scénu, máte takmer pocit, že dýchate studený čerstvý vzduch. Záujem je udržiavaný po celú dobu, ani nie tak prostredníctvom udalostí, ako skôr prostredníctvom interakcií troch veľmi odlišných sestier a niekoľkých periférnych postáv, ktoré ich obklopujú. Vyrovnať sa s blížiacou sa smrťou rodiča to (možno) niektorým zasiahne nervy a iným (možno) poskytne šťastnejší pohľad na očakávanú dynamiku. Ale nikdy mi to nepripadalo mrzuté alebo prehnané emóciami, občas zábavné scény to držali na uzde. Moja jediná kritika bola blízko konca, kde asi 10 minútová scéna mohla/mala byť vynechaná. Pre mňa to len prerušilo tok a narušilo rytmus. 7/10

Kombinácia amerického indie prístupu k psychologickej dráme, päťdesiatkových adaptácií divadelných hier a možno aj toho Bergmana, keďže som započul o tom, že mierne môže film pripomenúť Šepoty a výkriky. Avšak Jeho tri sestry sú viac komorné, utrpenie nevidíme (a v tomto prípade je to dobre). Ide o typ filmu, ktorý vo vás niečo zanechá, pretože filozofuje nie príliš premúdrelo, ale triezvo o tom, čo nás v živote trápi a ako život a smrť ako jeho súčasť vnímame. A ide o skvelú príležitosť pre herečky, ktoré mali možnosť predviesť na plátne to, čomu hovoríme skutočné herecké výkony.

Sto minut trvající terapie tří žen, které, ač každá v jiných fázích života, musí znovu najít společnou řeč a znovuobjevit sesterskou lásku v době, kdy jejich otec může každou chvíli zemřít. Režisér Azazel Jacobs s touto nelehkou látkou pracuje velmi citlivým způsobem, v čemž mu lví měrou dopomáhají i precizní herecké výkony hlavního ženského tria. Právě díky nim a pomalu dávkovanému scénáři nebudete mít sebemenší problém vnořit se mezi znesvářené sestry, přičemž společně s nimi budete pomalu rozkrývat jejich nejniternější city vedoucí k působivé katarzi. Za zmínku rovněž stojí i překvapivě střízlivá stopáž, díky níž snímek velmi plynule ubíhá, tudíž zde nenajdete skoro žádné zbytečné či hluché scény. Ve finále jsme tedy dostali intenzivní rodinné drama, jehož zjevné kvality tryskají na povrch z téměř každého filmového políčka. Pokud tedy máte náladu na tento typ podívané, tento nenápadně se tvářící počin by Vám určitě neměl proklouznout mezi prsty. Skvělá práce! (Netflix)„You all need each other. It's good that there are three of you.“

Drámy z rodinného prostredia ma zvyknú celkom zaujať, a presne to som očakával aj od tejto komornej drámy. Námet bol dobrý, postavy taktiež rôznorodo zaujímavé, ale to bolo asi tak všetko. Čakal som v tom nejaký viac psychologický rozmer, niečo kde sa viac prejavia emócie, súrodenecké napätie alebo či sa možno nevyplavia nejaké tajomstvá. No bohužiaľ, celé to pôsobilo dosť mdlo, ťažkopádne, a za mňa pomerne nudne - či už samotné dialógy, alebo celková dynamika deju. Vôbec to nesplnilo moje očakávania...