Inauguration of the Pleasure Dome (1954)

V duchu dávnej predbiblickej legendy, kde Adam nekončí po zjedení plodu zo stromu poznania ako vyhnanec z Raja, ale naopak, je povýšený medzi Bohov, medzi ktorých patrila aj jeho matka Eva, inscenuje a režíruje Anger podobenstvo o príjimaní, skrze ktoré sa zasvätenec stáva partnerom božstvám. Odkrýva masky, preciťuje existenciu prostredníctvom prijatia znakov oboch pohlaví, zažíva excitačné stavy, príjima Lucifera. Úvodná príprava šperkov a prehltnutie zlatej retiazky symbolizuje vstup do sfér magickej evokácie, kde sa pohybujú neznámi bohovia. Ďalšie slasti psychických blúdení sprostredkuje pojedanie drahých kameňov, príjimanie dymu z cigarety, konzumácia živého hada a táto magická hostina sa dočká aj tabletky s halucinogénnou drogou. Vízie, nasledujúce po konzumácii, ponorené do šarlátových, či oranžových farieb sú plné smrteľne vážnych postáv niekoľkých božstiev a zároveň neveľmi zrozumiteľnými rituálmi prijatia nových foriem komunikácie na nadzmyslovej úrovni. Hudobný sprievod, tvorený neustále znejúcimi temnými opernými áriami, len zosilňuje celkovú mysterióznu atmosféru obrazových výjavov. Výsledný pocit stiesňujúcej atmosféry je prítomný a z pamäti tak ľahko nezmizne, a o to zrejme režisérovi išlo. Vyznavač okultných rituálov, tvoriaci svoje undergroundové filmy v duchu vyvolávania rôznych svetlých i temných síl a ich očistných pôsobení (prostredníctvom bolesti, či smrti obete vstaneme znovuzrodení) so zámerom pôsobenia na diváka bol práve v percepčnom účinku mimoriadne silný, čo pekne ukazuje i tento film.

Okultní film promyšlený a realizovaný par excellence.

Ludia co to dnes chvalia su ocividne len pretentious wannabe artists.

Kenneth Anger predvádza absolútne poctivú imaginatívnu filmárčinu. Treba si uvedomiť, že v päťdesiatych rokoch minulého storočia neboli také možnosti ako sú dnes, preto režisér stavil na dokonalú scénografiu, kostýmy a masky. Odo mňa bez váhania plný počet.

Vizuální obžerství.