Hotel (2001)

Veľká facka po papuli divákovi. Rozhodne sa z tohto diela budú spamätávať ľudia, ktorí sledujú komerčné TV veci, a na lôžku môžu skončiť tí, ktorí radi podradnosti typu telenoviel, či novodobých českých komédií a veselohier. Čiže v skratke, tí čo sledujú hnoj, si pri tomto hnoji opätovne prehodnotia kritéria umeleckého prednesu. Pre mňa to bolo 108 min zážitku, ktorý môžem opísať ako skúsenosť, ktorá mi niečo priniesla, ale už nikdy ju prežiť nechcem.

Nemůžu jinak.Kravina na kvadrát a bordel a ne hotel ! Kdybych dal jednu hvězdu tak nebudu vědět za co a budu mít špatné svědomí...je to tak šeredně nudné a opruzné a nekoukatelné ke všemu.Takovej mrzkej potenciál snad nemá žádný film co znám....Na druhé straně může Mike Figgis být spokojen že je přecijenom v něčem první.Když si chňapnu kameru mezi zuby a pojedu na kole...natočím trapnej film na kterym je vidět cesta přede mnou...ale furt to bude aspoň o něčem...o tý cestě.Ale tohle je prostě o ničem...SUVERÉNĚ NEJHORŠÍ SMRADLAVÁ BLBOST CO JSEM VIDĚL..

Tak tohle byla skutečná katastrofa. Film nemá hlavu ani patu, je to jakási psychedelická snůška scén. Jak se do tohohle podařilo dostat takovou spoustu známých herců, aby si zahráli i obyčejné "štěky", to nepochopím. Film má ode mě jednu hvězdičku namísto odpadu jen kvůli Schwimmerovi, kterého mám zkrátka rád.

Rozdelenie obrazovky na štvorčeky, farebné kamerové filtre, rybie oko, zábery ručnej kamery, prebleskovanie scén, absencia jednotiacej zmysluplnej myšlienky sami osebe zaujímavý experiment neurobia. Nepomohla ani účasť pomerne renomovaných hercov, ba ani Salma Hayeková. Prílišná snaha vytvoriť experiment: snáď film o filme (o točení historického filmu v Benátkach štýlom Dogma) bez osobnostného vkladu tvorcov zákonite vytvorí dielo studené ako psí ňufák a emočne mŕtve.

Psychedelický trip o skupinke hercov, ktorí sa v Benátkach pokúšajú nakrútiť historický film.Mike Figgistentoraz prestrelil. Jeho dokumentaristicky pojatá snímka je iba zlepencom nesúrodých divadelných hereckých výstupov, snových vízií a ľahko dráždivých sexuálnych obsesií. Väčšina filmu je točená digitálnou kamerou alebo cez rôzne filtre a obraz je miestami rozdelený na štyri časti, pričom v každej sledujeme niečo iné. Rovnaký koncept ako predchádzajúcom FiggisovomTimecode). Čo to má ale znamenať? Vzdanie holdu procesu filmovania? Alebo hereckému umeniu? Pri uvedení na festivale tretina divákov odišla pred skončením filmu, druhá tretina na konci nadšene tlieskala a tretia tretina (vrátane mňa), ktorá zostala do konca iba vďaka veľkej dávke tolerancie, odchádzala s pokriveným úsmevom.