Browningův překlad (1994)

Príbeh odchádzajúceho profesora, ktorému študenti nepovedia inak než suchár alebo Hitler je citlivým príbehom, ktorého kvality sa skrývajú v detailoch. Tie detaily sa podarilo preniesť na filmové plátno, a to aj vďaka dobrým hereckým výkonom na čele s (pre mňa menej známym) Albertom Finneym. Od vyššieho hodnotenia, ktoré by si námet určite zaslúžil, ho však delia predovšetkým patetické prednesy a okaté citové vydierania, ktoré nielenže nepôsobia vierohodne, ale šperkujú to, čo šperkovať vôbec netreba.

Zaujímavá sonda do života prísneho učiteľa na elitnej chlapčenskej škole, ktorá ukazuje, že aj Hitler je len človek. Teda v tomto prípade ten prísny učiteľ, ktorého študenti prezývali Hitler. Film nám priblíži pri jeho bilancovaní pred nedobrovoľným odchodom zo zdravotných dôvodov, jeho jak neúspešné manželstvo, tak aj nie dvakrát dobrý prístup k výučbe, ktorú celý čas presadzoval, čo si na sklonku kariéry konečne uvedomí. Zo začiatku mi logicky nebol dvakrát sympatický (aj keď nejaké opovrhovanie som k nemu rozhodne necítil), ale postupne sa mi jeho príbeh zaryl pod kožu a niekoľkokrát ma film dojal. Albert Finney tu podáva skvelý výkon. Najviac na mňa zapôsobil jeho vzťah so žiakom na ktorého ako jedného z mála dokázal zapôsobiť. A potom je ešte skvelá postava jeho manželky, ktorá ho podvádza a miestami sa k nemu zachová dosť hnusne, ale tiež to má svoje opodstatnenie. Takže namiesto nenávisti má divák neustále chuť všetkých ľutovať a modliť sa, aby im to záverečné precitnutie nejaký čas vydržalo. P.S: ten otrepaný záverečný hromadný potlesk si mohli odpustiť. 7/10.

Zaujímavá záležitosť. Úvod snímku ma moc neoslovil, hneď prvá myšlienka čo ma napadla patrila filmu Spolok mŕtvych básnikov (1989), ktorý ma narozdiel od väčšiny vôbec nebavil. No netrvalo dlho a snímok začal predo mnou odkrývať karty a vyťahovať tromfy v podobe netradične zvládnutej vzťahovej drámy obohatenej o jedinečnú, clivo-sladkastú atmosféru. Ten smútok medzi oboma manželmi, priepasť, ktorá sa medzi nimi otvorila, kde obaja chcú niečo iné a problémy si riešia po svojom, bol miestami priam hmatateľný. Čo sa týka dejovej linky, najlepší bol samozrejme záver, v ktorom dominuje pekný monológ a akési životné bilancovanie. Veľká spokojnosť. Nadpriemer.75/100

„Držať niekomu stranu sa nepatrí, je to neslušné“ zaznelo z úst odchádzajúceho stárnuceho profesora mladému kolegovi (ktorý naviac ho podvádzal s jeho omnoho mladšou manželkou) . No dokázali by ste to ? byť „nestranný“ ?? tak prísne , anglicky chladno až ortodoxne „nestranný“? Ten úžasný film má naschvál tak pomalý rozbeh, aby ste sa postupne nasiakli atmosférou anglického studeného snobistického prostredia vychýrenej školy, aby ste pochopili myšlienkové pochody človeka bilancujúceho čo vie a čo dokázala a čo nedokázal. Nečakal vďaku od nikoho, bol prísny na seba a na žiakov, napriek tomu si jedného získal, a zaverečným prejavom napokon väčšinu. Skvelý výkon Finneya (nepamätám si kde by tak perfektne hral) , ktorému sekundovala greta scacchi (len si všimnete s akou kamennou tvarou zahrala chladnu ľahostajnosť až opovrhnutie, keď mu „žalovala na malého študentíka Taplowa, to sa len tak nevidí ). To všetko „podmáznuté“ skvelými symfonickými tónmi Mark Ishama, Odporúčam milovníkom anglických filmov.

Hořké, ale skvělé anglické drama o muži, který našel cestu, jak si vážit sebe sama. Je působivé, že film se stejně jako Aischylovo dílo, které je mnohokrát ve filmu připomínáno, se drží schématu klasické řecké tragédie, jejíž konec není šťastný, ale přináší hlavnímu hrdinovi i divákovi silnou katarzi. Albert Finney byl královský. Zahrát tak strohou a zdrženlivou figuru s takovým citem je umění.