Een zaak van leven of dood (1983)

Otázka života a smrtije psychologickým thrillerem podle stejnojmenné románové předlohy z roku 1983 nizozemského spisovatele Hanse Vervoorta. Hlavním způsobem je zde jistá "problematizace" jevového světa, zpochybnění toho, jak vidíme svět a události kolem sebe. Výsledek nelze vyvodit z jednoho jediného subjektivizujícího pohledu, ale jen jednotou mnohosti. Odpovědí na otázku je jen souhrn a součet jednotlivých subjektivizací. A další rovinou je samotné vypuknutí fobie. Ta začíná ve chvíli, kdy se dotyčná jistým způsobem vymaní ze zaběhnutých struktur společnosti, z těch závazků socioekonomické povahy. Svým chvilkovým návratem do struktur fobie mizí. Struktury samy stojí za krizí, rozpadem osobnosti a psychickými jizvami v nitru, kde demonstrují svou skutečnou podstatu, jež je sadomasochistické povahy. Tazatelem otázky s podezřením je tu Hans Jansonius (Peter Faber), úspěšný muž, jenž chce pochopit největší záhadu i nejpalčivější bolest svého života. V centru zájmu stojí Hansova manželka Eva (Carla Hardy), písařka, jež sama sebe "realizuje" podle vývoje své vlastní psyché. Z dalších postav: samozvaný terapeut a Hansův bývalý kolega, nyní konkurent Jack de Graaf (Derek de Lint), Jackova sekretářka Cecil Swart a milenka Danielle (Judy Doorman), nebo ten Hansův nejbližší kolega a kamarád Lucas van der Vlugt (Gerard Cox).Otázka života a smrtije hlavně hříčkou pohrávající si se subjektivitou lidského vnímání života a světa, neboť jen jako subjekty si svět a život náležitě vychutnáme. Pozoruhodně navozená nitro znejišťující atmosféra.

Skôr mysteriózny príbeh zvláštneho milostného trojuholníka, na konci ktorého je pád milovanej manželky z budovy. Začína súkromné "vyšetrovanie", ktoré odkrýva viac ako len jej fóbiu. Trilerové prvky či napätie takmer absentujú a tak sa film nevie až tak dostať pod kožu. Fóbií je obrovské kvantum, ale priznám sa, agorafóbia (chorobný strach z voľných priestranstiev) je pre mňa jedna z tých najzvláštnejších a najviac nepochopiteľných. Páčilo sa mi verné vykreslenie života dvojice či trojice a ich zamestnania, celkom aj pochmúrna hmlistá atmosféra vo filme, menej už samotné pomalé pátranie manžela, ktoré ma nechávalo viac chladným, než by som si prial. (vďaka Willymu za titulky)

Hutný film, který doprovází znepokojivá hudba, protože je ostatně o duševních poruchách a ano, i fóbiích. Snad jediná postava zde nakonec není normální. Čímž se mi jen potvrzuje Vonnegutovo pravidlo, které čím dál častěji u mnoha filmů postrádám (aby aspoň jedné postavě dfivák mohl fandit). Film svým začátkem diváka mate, ale jasně, když to člověk vezme jako jeho představu během letu v letadle, podobně jako ke konci na tom mostě, je to jasné. On ten příběh je vlastně nakonec docela jednoduchý a prostinký, ale jak píšu hned v úvodu, hutně a znepokojivě natočený, (včetně velmi slušných záběrů z funkcionalistických budov a využití jejich můstků, pater a zábradlí). Až nakonec zamrzí, že vlastně nešlo o nic víc, jen tohle prostinké povídání. Podruhé to asi vidět nemusím.

Čerstvý vdovec sa pokúša dopracovať k pochybným okolnostiam manželkinej samovraždy a my sa spolu s ním retrospektívne prepletáme ich nie úplne radostným a harmonickým spoločným fungovaním, na čom sa dominantne podieľali manželkine fóbie a snahy sa s nimi vyrovnať. Pre mňa osobne skôr psychiatrický než psychologický thriller, plný chorobnéhu strachu, skokov z výšok a osemdesiatkovej módy s dominantným podielom balónových plášťov. Atmosféra celkom hutná, interiéry často chladné a neosobné, exteriéry s kancelárskymi budovami, hotelmi, prípadne panorámy s dymiacimi továrenskými komínmi a permanentne zatiahnutou oblohou. Z deja som ale bol mierne zmätený a nejako ma to nevedelo poriadne vtiahnuť, ale pri spätnom preklikávaní po pozretí filmu mi niektoré veci začali dávať viac zmysel. Zaujímavý filmový zážitok za tri výdychy do plastového sáčku. PS: V šiestej minúte je možnosť vidieť prehrávanie videa z formátu LaserDisc.(vďaka Willymu Kufaltovi za zaradenie do premietania)

Strach z otvorených priestranstiev -Agorafóbia, tak to sa azda i bezprostredne vzťahovalo zrovna na túto sympatickú protagonistkuEvu, za slobodna akoSandersovú, za vydatého stavu užJansoniusovú, ktorá vskutku následne zomrela za naprosto záhadných okolností; vráťme sa teda na úplný začiatok, aby sme vlastne rozlúskli danú záhadu, plnú nejasností, pričom tými fóbiami, sa to v tejto psychologickej dráme len tak "hemžilo," ak mám byť teraz úprimným; alebo začnime sa rovnako konečne venovať i nadchádzajúcim terapiám, ktoré by mohli dotknutým osobám hocako pomôcť...•Carle Hardyovejzručne sekundovalPeter Faber, ako ústredný protagonistaHans Jansonius, jej právoplatný manžel, ktorý bol zo vzniknutej situácie, akosi pomerne dosť nešťastným, čiže som ho najprv sledoval až potom, keď bolo poEvinomskone, kedy sa snažil zistiť, ako sa to stalo a prečo, na čo mi v podstate priamo poslúžil tento "retrospektívny nástroj," vďaka ktorému som si začal pomaličky skladať jednotlivé dieliky puzzle dohromady, aby mi vzápätí z toho vzišiel i akýsi ucelený o-b-r-á-z-o-k, nad ktorého výslednou podobou budem ešte hodne dlho premýšľať...?•Za povšimnutie určite stojí i táto kostýmová výtvarníčka -Jany Temimeová, v úvodných titulkoch uvedená, ako Hubarová, ktorá nielenže poobliekala [no, dobre, miestami aj povyzliekala] príslušné postavy do/z priliehavých kostýmov, ktoré im boli priam ušité na mieru; najmä, predstaviteľkaHardyová, pôsobila neuveriteľne sexy s krásnymi nohami, ktoré ma vzrušovali, ale zároveň sa tiež potom presadila i v ústrednej mekke filmu, aliasHollywoode, kedy sa trebárs podieľala na "potterovskej" ságe, či povedzme aj na bondovskom titule v podobeSkyfalla podobne → za pozretie:Otázka života a smrti, rozhodne stojí!