E noi rimanemmo solo a guardare (2021)

Smutná a až moc reálna blízka budúcnosť podaná ľahkou formou. Moderná tragikomédia o svete, v ktorom žijeme, nič nie je prehnané sci-fi, všetko pôsobí nepríjemne realisticky. Smutná v tom, že ju už žijeme a súhlas k tomu, aby nami tech giganti manipulovali sme im dali za malé dopamínové odmeny cez “free” appky. Humor je melancholický, skôr úsmev než smiech. Film vznikol v čase lockdownov, reflektuje šialenstvo tej doby a neistoty z budúcnosti. A pozerám ho práve v období, keď som jobless, o to intenzívnejšie prežívanie pre mňa a vcítenie sa do Artura. Výprava futuristického Talianska je minimalistická a architektonicky veľmi zaujímavá.

Príjemná komédia s veľkým potenciálom, ktorá nás privádza do futuristickej budúcnosti. Nie, ešte sa nelieta do vesmíru, ale všetko sa riadi aplikáciami. Takto hlavný hrdina Arturo prichádza hneď v úvode o priateľku, ktorá ho opustí, lebo podľa aplikácie nie sú kompatibilní. Vzápätí takto prichádza o prácu a novú si nedokáže nájsť , lebo algoritmus vyhodnotil, že je pristarý. Už táto spŕška jóbových zvestí je slušným nábehom na množstvo komických gagov. Žiaľ Fabio De Luigi, hoci aj nie je zlý herec, nemá srdce komika. Keď som si predstavil, čo by z podobných scén vytrieskal Paolo Villaggio, tak Luigiho výkon je len mierny nadpriemer. Príbeh ďalej Arturovi ponúkne riešenie v podobe práce pre aplikáciu Fuuber čo je akási verzia Boltu. Je klasický startup s nafúknutým PR. Dej sa však čoskoro mení na čistú dystopiu, pretože aplikácia má tendenciu svojim zamestnancom znepríjemňovať život, ba dalo by sa priam povedať, že ich zotročuje. Symbolom toho sa stáva aj to, že si Arturo nemôže svoj batoh dať dole, kvôli zaseknutému upínaniu. Film prehlbuje dystopiu a zisťuje, že virtuálna Fuuber priateľka, do ktorej sa zamiloval je skutočná a je rovnako otrokom aplikácie ako on. Tu by sa dej mohol zvrtnúť na dystopickú scifi ako napr. Ostrov, pretože Arturo sa rozhodne Stellu vyslobodiť. Žiaľ film zostáva kĺzať po povrchu vo forme priemernej komédie, napriek tomu že zakladateľ Fuuberu na záver posiela divákom znepokojujúci odkaz aktuálny už dnes.  Produkcia je dobrá ale spolu s hercami túto podivnú zmes nedostanú na viac ako lepší priemer.

Satirická komédia ako úvaha o absencii slobody a kontroly citlivých údajov v dnešnom svete. Algoritmus ovláda už aj dnes všetko. Nalepení na Facebooku či Instagrame ľudia ani nevedia, že nejaký systém v pozadí presne kontroluje, čo budú vidieť a čo nie. Ktoré názory sú pohodlné a ktoré nie. A tie nepohodlné upozadníme alebo zablokujeme. Takže sci fi komédia, ktorá je už dnes tak povediac realitou, ale inak nechytil tú silu, ako niektoré epizódy zČierneho zrkadla, ktoré zanechávajú mrazivý až desivý pocit. Tento film to nezanechal, ale ako povinnosť vložil dúhovú vložku, čím sám prispieva k diktatúre algoritmu.

3 a pol *

Prvé dve scény z filmu ukazujú, že môže ísť o poriadne uletenú komédiu. V prvej, aplikácia rozhoduje, či sa k sebe ľudia hodia a môžu byť spolu a následne párty vo fašistickom štýle, kde hlavný frontman je evidentne homosexuálne ladený. Postupne film prechádza do celkom fajn oddychovej komédie, kde život človeka je do veľkej miery spojený s výdobytkami modernej doby, kde všetko pomaly začína riadiť všemocný a všadeprítomný algoritmus. Časom ale úsmev pomaly odchádza a nahrádza ho mierny údiv až trpkosť a poriadne vytriezvenie na koniec filmu, ktoré je dosť, alebo úplne reálne?!(28.04.2025)