Dukla - krev a mýtus 1: Osudný obzor (1999)

"Karpatsko-duklianska operácia je príkladom hrdosti a odhodlania. No zároveň je aj trvalým varovným signálom voči nebezpečenstvu, ktoré v podobe fašizmu, extrémizmu a neznášanlivosti číha na nás aj dnes", povedal Peter Pellegrini 6.10.2024 pri pamätníku na Dukle. Fakt milujem, keď sa k historickým udalostiam vyjadrujú politici a hlavne takí, čo o históriu ani nezakopli, len vedia, kam sa aktuálne treba pridať, aký názor raziť a všade trepať o súčasnom extrémizme, do ktorého šikovne zabalili aj konzervativizmus. Pritom Karpatsko-duklianska operácia bola politickým rozhodnutím (Stalina), nie vojenským (Koneva) a práve preto bolo toľko zbytočných obetí. Chceli to prejsť za pár dní, museli sa lopotiť mesiace, lebo nejaký krivák si vymyslel, že na životoch aj tak nezáleží v zmysle:"Jedna smrť je tragédia. Milión je štatistika."Sám Konev povedal, že to bude masaker (zbytočný) a Svoboda, že kto toto prežije, tak nadosmrti na to nezabudne. Takže asi tak. Dokument je dôstojným zhodnotením priebehu a spomienok a správne podotýka aj prostredníctvom svedectiev, o aké zbytočné úmrtia šlo, kedy sa aj trikrát denne posielali vojaci ako na bitúnok, aby dosiahli nejakú kótu na vŕšku.

Skvělá ukázka jaká je válka svinstvo, „velitelé“ střílí do vlastních nováčků a ještě po letech to obhajují. Samotní zastřelení pak dostali vyznamenání jako kdokoliv, kdo padl za jiných okolností... Nejlepší je, že sami „velitelé“ přiznávají, že byla válka špatně vedená, ale střílet do vlastních utíkajících před nepřítelem jim nevadilo.

Dukelská operácia, ako sme sa o nej neučili. Dnes to už nie je vzorová akcia, ale nezvládnutá situácia, keď za snahu rýchlo pomôcť povstaniu zaplatili životom tisíce vojakov. Dokument výborne kombinuje klasického rozprávača, výpovede pamätníkov a hrané pasáže, ktoré ma prekvapivo vôbec nerušili. Dokonca naopak, dotvárali atmosféru tak, že ma vojnový dokument, ktorý nepatrí k mojim obľúbeným žánrom, úplne vtiahol.

Výborný, takmer vyčerpávajúci dokument na tému karpatsko-dukelskej operácie. Píšem takmer, pretože mi tam chýbalo jedine viac veteránov zo slovenskej strany, ale i výpovede obyvateľov dedín, ktorých sa boje priamo dotkli a to buď na poľskej alebo slovenskej strane. Je fajn, že tvorcovia dali ruky preč od vtedajšej propagandy a snažili sa podať čo najvernejší pohľad na tieto krvavé boje, ktoré sa i v rámci celej 2. svet. vojny radia k tým najkrvavejším a bohužiaľ často označované i najzbytočnejším. Zbytočnosť je však otázna, pretože ak by Nemci nebojovali na Dukle, bojovali by na inom mieste, aspoň tak to vidím ja. Na vojne som mal kamarátov z tohto kraja a všetci sa zhodli na tom, že im dedovia a babky rozprávali o tom, že Rusi sa k miestnym obyvateľom správali horšie ako Nemci. Ľudia sú všelijaký, vojaci sú všelijaký a nič nie je čierne alebo biele. Viď výpoveď jedného z nemeckých vojakov na tému zajatci. Zlo sa páchalo na obidvoch stranách. Myslím, že dokument mohol mať kľudne jeden diel navyše a stále by bolo o čom rozprávať. Oceňujem množstvo veteránov, ktorých sa podarilo zohnať a spoločne tak zaznamenať ich osudy pre ďalšie generácie. 90%.

Vynikajúci dokument, ktorému prakticky niet čo vytknúť. Táto téma nie je práve verejne najrozoberanejším artiklom a dodnes sú mnohé okolnosti a detaily utajovaných skutočných udalostí a osudových rozhodnutí v mlžnom opare, ktorý sa behom bojov zniesol na priesmyk. Možno je len škoda, že napriek mnohokrát opakovanej skutočnosti, že tu padli najmä mnohí Slováci, sa rozhovory ako v prvej, tak i druhej časti takmer bezvýhradne vedú s českými pamätníkmi. 90%