Král Artuš (2004)

Jedná se asi o dvacátou verzi příběhu o Artušovi a jeho rytířích Kulatého stolu, kterou jsem viděl a tato je asi nejmainstreamovější. Musím ale uznat, že je tato verze Krále Artuše nejen zábavná a prošpikovaná skvělými bojovými scénami, ale hlavně není zaměřena na ústřední trojici Artuš/Lancelot/Guinevere, což je velmi osvěžující, jelikož tu mají prostor nejen další rytíři Kulatého stolu, ale i ostatní postavy, ať jež kladné, neutrální, či záporné. Zejména se mi líbilo obsazení zbytku rytířů, protože divák k nim získává vztah a postavy jsou nejen díky scénáři, ale i díky výkonům herců, charismatické a zajímavé. Ať už se jedná o Gawainema, Tristana, Galahada, Borse či Dagoneta, tak si divák přeje, aby přežili a nebere je jako postavy do počtu, co mají umřít. A k tomu i druhá strana, kterou zejména skvěle ztvárnil Stellan Skarsgard a který předvedl, že přesto, že herec ztvárňuje zápornou a krutou postavu, tak si jí dokáže vážit, jako válečníka se ctí, co uznává své protivníky. Jedná se tedy o skvělou akční podívanou, u které bych velmi ubral označení historický film, ale svoje si tento film odvedl.

Príbeh:Film sleduje Artuša, rímskeho dôstojníka britského pôvodu, ktorý vedie skupinu sarmatských rytierov v službách Ríma počas posledných dní rímskej nadvlády v Británii. Po obdržaní poslednej nebezpečnej misie – zachrániť rímskeho úradníka zo Severu pred nájazdom barbarov – sa Artuš začne čoraz viac odkláňať od Ríma a vnímať vlastnú identitu ako obrancu britských kmeňov.Herecké obsadenie:Clive Owen stvárňuje Artuša ako vyrovnaného, premýšľavého a rozorvaného vodcu – nie idealizovaného hrdinu, ale muža sužovaného pochybnosťami, čo mu dodáva ľudskosť. Keira Knightley ako Guinevera ide netradičnou cestou – nie je dvornou dámou, ale drsnou bojovníčkou s náterom keltskej divokosti.Prevedenie:Réžiu mal Antoine Fuqua (Training Day), ktorý sa rozhodol ísť cestou historického realizmu – film je vizuálne temný, surový a plný bahna, potu a krvi. Scenár Davida Franzoniho (Gladiator) sa snaží dať legende realistické základy – Artuš je rímsky dôstojník, rytieri sú sarmatskí žoldnieri, Guinevera je keltská bojovníčka a Excalibur nie je magický meč, ale symbol dedičstva.Pocity:Oceňujem atmosféru, Zimmerovu hudbu a realistické spracovanie – ale zároveň uznávam, že postavy občas pôsobia plocho a dialógy miestami stroho. Najväčšiu silu má film v surovosti a filozofickom konflikte – Artuš ako muž medzi dvoma svetmi, Rímom a Britániou, je výborne vykreslený.Pridaná hodnota:Žiadne fantasy ale surová dobová realita.74%

Niekedy to treba priznať, aj ked film vizuálne vyzerá dobre, má skvelé herecké obsadenstvo, hudba Hansa Zimmera vám duní v ušiach a producentská výpravná epickosť Bruckheimera vás priková na sedeniu, tak je to stále nuda, nelogickosť, chybný strih, mytologicky nepresné a miestami veľmi trápne. Viniť môžeme len režiséra a keby toto dostal do rúk Ridley tak by to vyzeralo úplne inak. Takže jdi do prdele Antoine Fuqua, pretože takto sprzniť film môže len niekto, kto sa remeslu nerozumie ani zďaleka.

Již několikrát jsem tenhle film viděl, nyní však delší režisérovu verzi. Stále si myslím,že se jedná o velmi kvalitní snímek, nerozu,ím tomu nízkému hodnocení zde a taky proč to byl takový kasový propadák. Herci těžko něco pokazili.. Clive Owen, Stephen Dillane (Merlin) , Keira Knightley, Ioan Gruffudd, Joel Edgerton, Stellan Skarsgård, Ray Winstone, Hugh Dancy, Til Schweiger, Mads Mikkelsen, Ray Stevenson ... jedna hvězda vedle druhé. Je tu 7 statečných (a přežijí 4) pohledná venkovanka, proradný biskup, moudrý čaroděj. Narozdíl od jiných Artušů a Lancelotů není zde označení Fantasy. Jediný zázrak je vytažení Excalibru z otcova hrobu. Jinak se to snaží držet dostupných faktů, na základě kterých Artušovská legenda vznikla. Hodně se o tom píše v zajímavostech. No nic, pro mě je to stále na 80%  a 4*.

Artuš zase inak. Nie tak poeticky ako to podal Jerry Zucker, ani nie tak mysteriózne ako neskôr Guy Ritchie. Chce sa to tváriť vážne, dialógy občas utekajú do klasickej Fuquovskej demencie, výprava je síce slušná, ale súboje skôr tuctové. Konkrétne súboje sa chcú tváriť tvrdo a surovo ako si znázornená doba žiada, ale sú prakticky bez krvi, tak si to spočítajte sami, či to môže fungovať. Veľmi slabou stránkou je rádoby veľkolepá hudba, ktorá znie monotónne a takmer neustále. Je ubíjajúca a v podstate vždy zvolená nevhodne. Aký taký vzťah si divák vytvorí ku skupinke Artušových rytierov, ale aj toto puto vie Tonko narušiť tupými dialógmi, ktoré jednotlivé postavy vlastne degradujú na úplných retardov. A aby som svoj hejt úplne zavŕšil, ešte aj tie momenty, ktoré mohli byť výstavnými, ako napríklad bitka na ľade, či samotné finále, sú okrem hudby skurvené aj detailami. Napríklad, že 40 bojovníkov ide na ľad, 20 zabijú lukostrelci, 15 ich skončí pod prasknutým ľadom a po boji ich z plochy odchádza 40. Ani vám to nesedí? Historické eposy rozhodne nie sú Tonov šialok kávy. Vzal si veľké sústo, neukočíroval ani lepších hercov a nezvládol akciu tak, ako to dokáže v policajných filmoch. Film má navyše jednu nie príliš cennú schopnosť a tou je strata kvality s pribúdajúcim časom. Bolo to slabé a je to oprávnene v modrých. No a keďže to celé zaklincoval nezvládnutým záverečným súbojom, ktorý mal byť určite epickým, ale bol tak akurát e-pičkým ako z nejakého seriálu, tak dám maximálne 50%. Netvárme sa, že je to dobré. Nie je. Drahé zrejme, dobré nie.