Dobrý den, Babylónie (1987)

„ZBOHOM TALIANSKO A VITAJHOLLYWOOD[LAND]. ”•V podstate by sa dalo podotknúť, že tento titul nakrútili títo dvaja talianski zruční bratskí režisériVittorioaPaoloTavianovci, ako povedzme ústrednú p-o-c-t-u nemému kolosu v podobeINTOLERANCIE, resp. divákov pozývali priamo do zákulisia nakrúcania tohto veľkofilmu, čiže inými slovami podčiarknem danú situáciu presne v tom zmysle, že sa odteraz pojednávalo najmä o dvoch naprosto zručných toskánskych bratochAndreyaNicolyBonnanovcov, ktorí práve do nadchádzajúceho nemého eposu, údajne[vysvetlenie sa dostaví o pár riadkov ↓]navrhli tie priamgigantické sochy slonov; tým pádom by sa vari malo automaticky jednať i o splnený sen každého jedného filmového fanúšika, ku ktorým sa teda rozhodne právom zaraďujem, alebo som sa ocital vo fáze výroby úplne rannej kinematografie, keď sa takpovediac „nachádzala v plienkach,” príslušnú vec ešte následne doplním i tak, že samotný režisér vyššie spomenutého titulu →D. W. Griffith, sa vskutku najprv inšpiroval pestrouPastronehoCabiriou[podobne nemým kolosom], a až vzápätí potom začal realizovať svoj zrejme najlepší projekt, ktorý napokon pociťoval sakramentskú, finančnú stratu, pretože v danej epoche sa vôbec nezaplatil z hľadiska toho, že to bolo na vtedajšie publikum extrémne ťažkým sústom to v konečnej fazóne absorbovať.•Viete, kvalita sa prejavila až v neskorších fázach vývoja FILMU ako takého, kedy určite má neoceniteľnú hodnotu; vezmite si trebárs, že samotná Amerika je de facto pomenovaná po talianskom obchodníkoviAMERIGOVI VESPUCCIM, a preto by teda ani diváka v žiadnom prípade nemalo odradiť to, že daní tvorcovia, rovnako zapojili do procesu realizácie svojho projektu i kusisko poriadnej fantázie, keďže bratiaAndrea&NicolaBonnanovci, sú nanajvýš len fiktívnymi postavičkami, ale nakoľko už veľmi dobre vieme, že Severnú Ameriku, postupne osídľovali mnohí, talianski emigranti, a tak je reálne pomerne dosť možné, že sa i v skutočnosti mohli na „hollywoodskych kulisách” podieľať medzičasom spomínaní vysťahovalci, čo je holý fakt; ústrední predstaviteliaJoaquim de Almeida&Vincent Spano, svojim protagonistom vtisli naprostú pečať kreativity, kvôli čomu som nemal problém si užívať „film vo filme,” ktorých asi nikdy nie je celkom dostatok, a k tomu zároveň aj so sympatickou, romantickou linkou, ako pridanou hodnotou extra naviac.

Rezisersky genialne, Tavianiovci ukzali rezisersky talent. Obaja Taviani sa vyhabaju tej klasickej talianskej amerikanofilii - len cast deja sa odohrava v USA. Aj to sa povie, ze v USA nie je praca, a Taliani tam ani nevedeli jazyk. Cosi sa divak dozvie o reziserovi D. W. Griifithovi /viem o nom uz od Villaggia, to tu ale nepatri/. Tavianiovci vzdavaju hol zaciatkom kinematografie. Mam v plane aj talianske telefoni bianchi filmy - system filmov, ktore v Taliansku 30. rokov kopirovali US Hollywoodske komedie. Opat videne na ruskych kanaloch 95 %

Moje první setkání s tvorbou bratří Tavianiových nedopadlo nejlépe. Myšlenka, že člověk zachycený na filmovém pásu je stejně věčný jako románská katedrála, je nosná, propojení osudu hlavních hrdinů s natáčením prvního megapropadáku (Griffithova Intolerance) slibovalo zajímavé dobové zasazení. Ale dočkal jsem se hlavně natahované, divadelně stylizované bratrské historky v lacině vyhlížejících kulisách. Jeden bod za hudbu, druhý za G. Scacchiovou a D. Nosbuschovou (a jejich odhalené půvaby).

Príbeh dvoch bratov pochádzajúcich zo slávnej reštaurátorskej a staviteľskej rodiny, ktorých púť, pre záchranu rodinnej cti, neraz rozdeľuje i spája. Temperamentní a neústupní, spočiatku veľmi súdržní, snažia sa preraziť v cudzom prostredí a nájsť si prácu i zázemie, ktoré by opäť pomohlo prinavrátiť "veľkosť" ich rodu. Prechádzajú viacerými skúškami, až pokým sa ich kroky nezastavia pri filmových kulisách, za ktorými nájdu i svoje "krajšie polovičky". Vtedy nadišiel ich čas a ich staviteľské umenie mohlo v plnom kvete vystúpiť z tieňa. Vytvorením sôch slonov sa vkradnú aj do povedomia slávnych a bohatých celebrít. No ako to už býva, popri vzostupe sa plíži i pád. Získajú obdivovateľov, ale i neprajníkov. Chvíľkové výslnie im však umožní popri dvojitej svadbe, pozvať i otca, ktorého chcú potešiť a ukázať sa v dobrom svetle. No nie vždy všetko vyjde, ako človek mieni. Nasleduje narodenie detí, pri ktorom umiera jedna zo žien, čo bratov rozdelí kvôli závisti. Naviac nadíde čas vojny, ktorá ako vždy všetko ničí. V nej sa bratia opäť stretávajú, no naposledy. Výborný hlavný hudobný motív, dobré stvárnenie jednotlivých postáv a dobrá dejová línia radí tento film medzi moje obľúbené diela.

Miluji tento film pro jeho poetiku i syrovost, a je mi líto, že ho televize vynechávají.