Deset malých černoušků (1987)

„Обвиняемый, что вы можете сказать в свою защиту?”[=Obvinení, čo môžete povedať na svoju obhajobu?]•Agáta Christieová+ sovietska adaptácia =Desať malých černoškov; spracovanie v podobe detektívneho thrilleru; vskutku iba jeden malý ostrovček menom „Černošský ostrov”, pripomínajúci mi hlavnú postavu nasledujúceho diania, plného najrôznejších peripetií, a k tomu rovnako azda aj desať prichádzajúcich postáv, respektívepadlých hriešnikov, keď dokonca dve z nich, sa už predsa priamo nachádzali na tomto konkrétnom mieste, aby boli povedzme čoskoro konfrontované so svojimi vlastnými hriechmi - skrátka - každá jedna z nich, teda rozhodne mala i maslo na hlave, nakoľko ich sprevádzala priam temnejšia minulosť...•Čo myslíte, čo nastávalo v tejto kompromitujúcej situácii, keď si tento tzv. „hostiteľ”, následne pozval týchto hostí, na toto konkrétne miesto?→Učinenie spravodlivosti zadosť, napokon spadalo do úvahy, čo by podľa „hostiteľa”, mohlo byť tým správnym a konečným riešením nastávajúcej otázky, keď jeden po druhom, budú poriadne pykať za svoje predchádzajúce činy a skutky. Nastávala jedna smrť za druhou...•Osobne ma táto neustále konajúca „spravodlivosť”, zrejme až tak nezasiahla v súlade s mojimi celkovými predstavami a očakávaniami; herecké výkony sa mi javili byť mierne strojenými; scenár obsahoval neuveriteľné „plot twisty”, čím sa pre mňa príslušné dielo, stávalo i čoraz menej uveriteľným, no napriek tomu ma samotný záver, asi naprosto uzemnil.

Po prečítaní knihy a zhliadnutí ďalších troch sfilmovaných adaptácií ma už nemá veľmi čo prekvapiť na tomto príbehu, ale keďže mám hroznú pamäť, tak občas sa to predsa len stane. Na výbornej predlohe sa dá len ťažko niečo pokaziť, takže aj táto verzia je veľmi kvalitná, ako tie ostatné, ktoré som videl, len mi tu vadili niektorí herci a tak pre mňa zostáva najlepšou tá z roku 1945.

V dielach Agathy Christie som predovšetkým oceňoval nápad a konštrukciu diela. V mladosti som so záujmom prečítal jej dostupné diela a bol som s nimi spokojný. Dnes, po desiatkach rokov, keď sledujem adaptáciu jedného z jej známejších diel, už z predošlého dobrého pocitu neostalo nič.  Nespôsobuje to ruština, i keď jej použitie je pri klasickej anglickej detektívke neobvyklé, ale najmä divadelné deklamovanie replík, ktoré vo filme pôsobí neprirodzene. Ak k tomu prirátam neskutočnú rozťahanosť filmu, nevýrazných hercov a absenciu nejakých režijných nápadov, tak je dielo dokonané.  Ak by som tento film nevidel, o nič by som neprišiel.

Napätie narastá len veľmi postupne, aby napokon maximálne vygradovalo. Prostredie na skale je neuveriteľne atmosféricke a mrazivé, tak svojim interiérom ako aj exteriérom. Hudba príbeh v správnych chvíľach umocňovala. Pravdaže človeka napadne, že zúčastnení si nerobia veľké starosti s odpratávaním mŕtvol, informovaním príbuzných, zariaďovaním pohrebov, alebo aspoň hľadaním akýchkoľvek možností ako vyhľadať pomoc a dostať sa z ostrova preč. Ale o tom predsa tieto skvostné detektívne príbehy nie sú. Bola som rada za podrobnejšie vysvetlenie na konci, nakoľko už sa mi ani nechcelo veriť, že ešte príde (aj keď nejaké otázky by som ešte mala). Bola som veľmi zvedavá na túto verziu so Sovietského zväzu a nečakalo ma sklamanie.

Agatha Christie je jedním z mých oblíbených autorů, přečetl jsem si od ní téměř všechno. Byl jsem moc zvědavý na toto sovětské zpracování. Film se mi velmi líbil - skvěle temná atmosféra, výborní herci, kteří dobře seděli na to, jak jsem si představoval jednotlivé postavy, krásné záběry z ostrova. Spoiler alert! Jak už tu bylo řečeno, adaptace je až na detaily ohledně sebevraždy soudce na konci naprosto přesná. Váhám mezi 4 a 5 hvězdičkami, patrioticky dám 5. Váhám proto, že na knize se mi nejvíc líbila psychologická stránka věci: úvahy postav o sobě samých, které odkryly jejich motivaci a které z knížky činí téměř mystickou přehlídku různých druhů viny a toho, jakým způsobem užírá různé povahy a jak dopadá na jejich životy. Ve filmu mi tohle chybělo, třeba generál McArthur tam ani nemusel být a nic moc by se nezměnilo. Avšak chápu, že do dvouhodinové stopáže toho asi nešlo dát víc. Z filmu je také vystřižena většina závěrečného monologu soudce, díky čemuž vypadá jako bezcitné monstrum, zatímco v knize, kde je detailně osvětlen jeho příběh, mi přišel jako téměř sympatická postava, schopná soucitu i sebereflexe. Mimo tento kontext hodnotím film jako vynikající.