Vorošilovskij strelok (1999)

Zo začiatku sa mi to zdalo také trpko úsmevné, keďže celý dej je založený čisto iba na pomste staršieho pána, ktorý sa rozhodne zobrať spravodlivosť za znásilnenie svojej vnučky do vlastných rúk. Ono je na tom zvláštne práve to, že tie postavy sú tak transparentné a odlišné povedzme od západnej kultúry, že mám na jednej strane pocit, že niečo podobné by sa mohlo stať aj u nás vedľa v paneláku a na druhej strane si hovorím, že chvalabohu to nie je tak úplne bežné. Lenže postupne som si uvedomovala, že tie postavy to hrajú neuveriteľne autenticky, strach tretieho "nepomsteného" chlapca som cítila až v kostiach a v závere sa priznám, že aj mne sa oči zaliali slzami. Až potom som sa vrátila na zem, že predsa to bol len film a tie osoby boli herci. Uljanov tu ukázal pevný charakter a ocenenie, ktoré za tento film dostal si určite právom zaslúži. / Musím dodať, že film naozaj k realite až tak ďaleko mať nemusí, sama som asi ako šestnásťročná zažila podobnú, našťastie nie rovnakú skúsenosť ako Katya vo filme. Ja som si však o ňu koledovala výrazne viac ako nevinná Katya, ktorá provokovala maximálne tak kratšou sukňou v očividne horúcom počasí. Bola som vtedy hlúpa, veselo som popíjala s kamarátmi v paneláku asi o tri bloky ďalej od domu a z nebezpečnej situácie do ktorej som sa napokon dostala ma záchránil jeden z tých chlapcov, ktorý mal našťastie viac rozumu ako ostatní a vlastne mi pomohol sa odtiaľ dostať čo najskôr preč. Toto ale nie je psychologické fórum, takže čo tým chcem povedať, asi toľko, že som vtedy dostala obrovský strach a aj keď sa mi napokon nič nestalo, plakala som celou cestou domov. O čo viac by bol traumatizujúci takýto strašný zážitok pre taký nežný typ dievčaťa ako hrala spomínana Katya. No a istého ostreľovača si bratislavská Devínska pamätá tiež. Naozaj to nie je až tak nereálne aj keď v tomto filme je hlavnou myšlienkou výkon spravodlivosti a pocit zadosťučinenia. K filmu som sa dostala náhodou, keď som hľadala ďalšiu tvorbu režiséra skvelej filmovej adaptácie detektívneho diela Agathy Christie, čiže úplne iná tematika a napokon mi zostal prekvapivo nezabudnuteľný zážitok z tohto nezvyčajného filmu.

Ruskiy " rape Ded revenge ". Spracovanie OK, odskákané OK , dialógy OK , ale tá forma a celkové prostredie Ma iritovalo. Jediné, čo celý snímok drží na Volgou, je Ulyanov v úlohe shootera. Zbytok je pre napozerané publikum nepodstatné s výnimkou zberateľov snímkov z východoeurópskych politicky nekorektných čias.

Uljanov se mi líbil už kdysi jako Žukov, i tady je dobrý. Hodnocení odráží i téma bezmoci proti zvůli a braní spravedlnosti do vlastních rukou, což jistě není správné, ale netrestat vůbec je ještě horší. i u některých našich případů si člověk říká, že by zasloužili ...

Že jeStrelokopravdu dobrý film, dokazuje i to, že uživatel achnaton43 - který jinak nemá pro ruský, či sovětský film ze zásady jiné hodnocení než odpad - dal jednu hvězdu!   +++   Podobný příběh seniora (tentokrát však více se držící skutečnosti), který se rozhodl zjednat spravedlnost, natočili nedávno i vBrazílii. Delší, ne tak akční, přesto neméně napínavý.(24.10.2025)

Geniální herecký výkon Uljanova, který je známý především svým ztvárněním Žukova v Osvobození, je zapamatovatelným završením jeho plodné herecké kariéry. Tenhle film není primárně o pomstě ale o hledání spravedlnosti a pomsta je vlastně jediná cesta, jak ji nějakým způsobem dosáhnout. Děda je válečný veterán s ohnivou povahou a to příběhu dává punc uvěřitelnosti. Použití klasické hudby je zjevně inspirovaný francouzskejma kriminálkama 70. a 80. let.(20.12.2023)