Cizinec a krásná paní (2011)

Príbeh kurda Kemala a jeho vzťahu s pani Čechovou rovnako ako príbeh pani Čechovej a jej vzťahu k cudzincom a Kemalovi zvlášť je v dnešnej globalizovanej multikultúrnej dobe naliehavou výzvou. Stret kultúr a odlišností prináša nie len množstvo momentov na zamyslenie, ale aj hereckých výziev. Herci svoje role zvládajú dobre. Najmä Juraj Kukura v roli Kemala má neľahkú úlohu stvárniť orientálnu mentalitu a jazykovú odlišnosť podobne ako Jane Kolesárovej stelesniť temperamentnú Srbku, čo sa im darí. Výrazným problémom je televízna produkcia, ktorej chýba dynamika a film tak pripomína skôr príbeh z Bakalárov.

Nie zlé, ale nevedel som, že na postavu Kurda stačí hrať Cigána. Ja som tu u Kukuru rozdiel medzi človek z Malej Ázie a miestnym vajdom z Letanoviec nejak nepostrehol. Postrehol som len Kolesárovú a že sa ani po rokoch nezmenila, hoci tu jej dali len rolu stolovej rozťahovačky pri medzisukňových aktivitách.

Hlavnou postavou je veľmi milá stará pani, a tak som si sľuboval od filmu príjemné odreagovanie na nejakej vzťahovke. Dostal som však divný psycho príbeh, kde dvaja postarší ľudia stvárajú kraviny. Scenár uletel celkom mimo akejkoľvek reality, ale nie smerom k zaujímavejšiemu filmu. ––––Řekněte mi, jsem tu pořád ještě v Čechách?

Kdyby to hráli méně charismatičtí herci, mohl z toho být propadák, ale díky nim vznikl vcelku slušný TV film. Autor scénáře vmanipuloval postavy tam, kam chtěl, aby nám osvětlil, co je to multikulturalismus, ale obávám se, že ta konstrukce a manipulace za tím je příliš vidět a že je těžké ji přijmout bez výhrad.

A snad už opravdu poslední veledílo tandemu Polesný - Kohout. Ještě si Viki vysekl obdivnou rádobydokumentární agitku svazáckého básníka Pavlíka po šedesáti letech a je snad jednou provždy vymalováno. Histerická snaha být v každé době in a "jít s dobou" asi Páju Kohouta neopstí do smrti.