Čarodějky ze Salemu (1957)

Neviem, či zo strany Francúzska a NDR to mala byť takáto téma kritikou amerického náboženského fanatizmu, ale príbeh honu na čarodejnice je spracovaný zaujímavo a emočne silno. Montand ako jednoduchý americký farmár bojujúci s pomstou, krivým obvinením a tiež náboženským fanatizmom ma milo prekvapil. Aj keď na druhú stranu, občasné filozofovanie, hlavne smerom k záveru nepôsobí dvakrát vierohodne, keďže ide bežných ľudí ledva zvládajúcich čítanie a písanie. Z dnešného pohľadu je tiež ťažké uveriť, že inkvizičný súd uverí viac deťom a tínedžerkam vidiacim duchov, žltých vtákov a všeliakých potvory než obvineným dospelákom, ktorí nič podobne nevidia.

Puritánske šialenstvo zasiahlo aj do života rebelantského sedliaka, keď jeho rodinu zasiahla honba na čarodejnice. Despotická cirkev si aj takýmto sposobom upevňovala svoju moc. Salemská dráma začala obyčajnou sexuálnou frustráciou, keď sedliakova žena odmietala svojho muža a ten chcel nájsť potešenie v náručí slúžky. Obaja boli pristihnutí a slúžka prepustená. Jej pomsta bola veľmi rýchla... Film podľa skutočnej udalosti napísaný dramatikom Arthurom Millerom má v sebe vśetky znaky úspešného projektu, hoci sa nemožem zbaviť dojmu, že skúsenejší režisér by vyťažil viac. Herecké obsadenie je však na vysokej úrovni, snímku velí duo Signoret a Montand, avšak za zmienku stojí aj výborná mladućká Demongeot. Štvrtý komentár.

Celkom fajn. 7/10.

Carodejnice, Salem 1692 - to uz je folklor tie casrodejnicke procesy. Natrafi na ne kazdy, kto sa len trochu venuje vseobecnemu rozhladu : 95 %

Pěkně špinavé na těle i na duchu, někdy až naturalistické. Tihle puritáni se snad nijdy nemohli cítit čistí, vždy si našli něco, co považovali za hříšné, dokonce i hraní si s panenkou v den Páně. Vynucený fanatismus a sexuální deprivace jako základ hysterie a nástroj cílů docela světských.