Caravaggio (1986)

Podle hodnocení jsem čekal kulantní film ve kterém se dovím něco o slavném malíři a dočkal se příšerné artové slátaniny. Za pár šupů natočené v pár pokojích, kde buďto kamera dlouhé minuty čučí na jak se nic neděje, nebo postavy melou nějaké pseudofilozofické žvásty. O Caravaggiovi se dovíte akorát to, že byl nejspíše teplej a maloval, je tu spousta polonahých chlapů a děj nebo normální dialogy prakticky neexistují. A aby toho nebylo málo, tak postavy občas nosí moderní oblečení, kouří moderní cigarety, boxují a poslední iluze historického filmu mizí, když se objevují kalkulačky, psací stroje, motorky, žárovky, náklaďáky... Hvězdička akorát za Seana Beana, který i v téhle kravině dokázal zahrát živočišného bisexuála. A Tildu Switon, jeho milou jsem považoval půlku děje za kluka.

Alternatívna minulosť, či alternatívna prítomnosť? Popri renesančno-barokovej výprave a kostýmoch, tu nájdeme aj moderné oblečenie, žiarovky, kalkulačku, motorku, písací stroj atď. Je to niečo ako Gilliamov BRAZIL, čo do vizuálu. Básnické vnútorné monológy posúvajú snímok do artového predstavenia, má to objektívny pohľad na diverzitu pohlaví a množstvo budúcich hviezd a hviezdičiek v úlohách. Divotvorné, ale vťahujúce.

[3,5*]"The stars are the diamonds of the poor."Obrazovo podmanivá životopisná dráma, zaradená do zoznamu1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Nádherný obraz (kamera) je tu v dokonalom organickom súlade s Caravaggiovými majstrovskými maľbami (navyše naživo rekonštruovanými), krásnou hudbou (dobovou, hranou na čembale, lutne, ale trebárs aj skvelou džezovou(!)) a veršami rozprávača. Opojná dobová atmosféra sa pritom zaujímavým spôsobom mieša s modernými prvkami (v pozadí počuť vlak, rádio, na scéne sa objaví kalkulačka, či motorka), čo akoby symbolizovalo nesmrteľnosť vrcholného umenia (jeho presah do dnešnej doby). Film nie je príliš dejový, pozostáva z akýchsi útržkov maliarovho života, pričom zdôrazňuje jeho dekadentný charakter a odvrátenú stranu maliarskeho umenia (a ani cirkev nie je vykreslená práve v priaznivom svetle). Ale hoci sa vo filme  takmer nič nedeje, ani chvíľu som sa nenudil, vychutnával som si každý jeden obrazový výjav. Bol som uchvátený aj viacerými hereckými výkonmi, vrátane Nigela Terryho v hlavnej role a Tildy Swinton na samom počiatku jej kariéry, ktorá už nikdy potom nebola taká očarujúca."Nothing is more difficult than simplicity."

Teatrálna avantgarda plná buzíkov a chabých kulís. Nepochopil som časté modernistické prvky v historickom zasadení - kalkulačka, autá, moderné obleky. Vizuál ma absolútne neoslovil. Pochybujem, že to má čosi spoločné s historickými reáliami. Niečo si treba pomyslieť aj o režisérovom mentálnom stave a vôbec vnímaní sveta.

Väčšina ľudí sa bude nudiť. Skvelý to maliar, to zaiste, ale takto sa na to pozeráme až dnes. Keby dnes tvoril takýto maliar, tak ho považujeme za vulgárneho kriminálnika so sklonmi k závislosti. Ale 400 rokov je preč a dnes je to človek oslavovaný. Režisérovi sa ho osláviť ale nepodarilo. Film je stavaný až príliš umelecky, čo bežného diváka nezaujíma, a tiež niekedy zbytočne homosexuálne, čo je kontroverzné a nie celkom potvrdené. Ale na mŕtvych ľudí sa toho dá vymyslieť naozaj veľa.