Bůh to vidí, pane Allisone (1957)

Film pomalý, příběh plytký. Film se trochu snaží vyvracet obecný povrchní pohled na řeholní povolání, být trochu dobrodružný a napínavý. Není tam prostor pro větší tempo a dialogy trochu zaostávají za očekáváním. Hrdinský čin v závěru filmu jsem vůbec nepochopil. Buď se filmařům nechtělo jít do akce, která by hraničila s groteskou a nebo to měla být ironie.

Príbehom jednoduchý a komorný film, ktorý ale napriek tomu dokáže zaujať. Mám rád, ked sú vo filme postavené vedľa seba dva veľmi rozdielne svety a či si k sebe cestu nájdu, ale nie, vždy to má šťavu. Ťahúň filmu Mitchum nie celkom ideálna voľba - vojak-mariňák je on ako vyšitý, ale ľubostné polohy mu celkom nesadnú. Preto je fajn, keď je jeho postava ladená viac do akcie, ale aj vtipu, ako je aj v tomto prípade, a dostáva zabrať nielen fyzicky, ale aj duševne. Koniec by som si vedel predstaviť aj inak, ale celkovo ma to bavilo.

Stretnutie rádovej sestry a námorníka, ktorí sa ocitnú počas vojny na ostrove, kde bola misia sestier. Krásne prostredie, až neskutočné správanie námorníka (Robert Mitchum) k žene, ktorá je zasvätená Bohu. Nenásilne podaný príbeh, ktorý je veľmi milý a príjemný svojou atmosférou. Veľmi oceňujem hlavne záver, keď i napriek sympatiám a rodiacej sa láske, sestra ostane verná svojmu sľubu. V dnešnej dobe by to na plátne skončilo úplne inak. Skutočné džentlmenstvo hl. hrdinu, ktorý dokáže nezištne ochrániť ženu a neohrozí jej cnosť. Silná výpoveď, dnes takmer nevídané rozuzlenie...

Robert Mitchum je pilir tohodle filmu a cele to na nem naprosto dokonale vzkveta. Kdo by si pomyslel, ze hodina a pul muze byt tak kratka a pritom na platne jsou pouze dva lide. Obdivuju scenar, herce a cely tvurci tym. Tenhle film ma dusi. V pulce filmu uz vite, ze je to bomba. Sedesat let stary film a nynejsi filmari muzou blednout zavisti, protoze takhle to umi hrstka.

Zvláštna paralela je v tomto významnom, ale málo známom Hustonovom snímku, totiž predstaviteľka mníšky Angely na opustenom ostrove, spadajúci pod Južný Pacifik, ACTRESS Deborah Kerr, si už raz zahrala ( neviem, koľkokrát vo svojej kariére stelesnila mníšku, lebo ju zatiaľ nemám tak dokonale naštudovanú, čo pokladám momentálne za môj neúspech... ) úlohu mimoriadne „svätej” v Čiernom Narcisu, pričom ten poctivý snímok som nehodnotil tak kladne, ako tento, kde mi úplne stačia dvaja herci, áno, našťastie tu nie je sama, bude mať spoločnosť amerického námorníka Allisona, ktorý sem prichádza po zachránení si vlastného života, pretože je akurát rok 1944, čo značí, že všetko hraničí s maximálnou debilitou... Celosvetový chaos sa ešte neskončil. Je až obdivuhodné, aký je Bob Mitchum všestranný herec, vezmite si len námatkovo, rolu Harryho Powella, znalci kinematografie - presne vedia, o čom hovorím, že sa to s Allisonom nedá absolútne porovnávať, to je ako : „Kain a Ábel” . A pozor si treba dať na JAPONCOV, ktorí im doslova dýchajú na chrbát, lebo ONI sa sem zastavia, aby si odpočinuli. Zhrnul som to, čo pokladám za dôležité, dve postavy : Muž a Žena, opustený ostrov, Japonci, druhá svetová vojna, dá sa ešte povedať, že v plnom prúde, a „hra na schovávačku” ... Samozrejme, že sa Allison, ako heterosexuál na tomto zvláštnom pobyte zamiluje do mníšky v BIELOM habite, pričom Ona sama má pochybnosti, ako vlastne ďalej... ? Do hry vstupuje obávaný šikmooký nepriateľ, ktorý si na ostrovčeku rozloží tábor, základňu, stanovisko, bydlisko... A treba aj čosi zjesť... Aby som nezabudol uviesť, že dvaja zamilovaní, si našli úkryt v jaskyni, odkiaľ majú priamy výhľad na pozíciu Japoncov, a odhodlaný Allison, koľkokrát zíde dolu, aby uživil, nielen svoj hladný krk. Trochu mi to pripomínalo dva klasické snímky : Peklo v Pacifiku a Africká Kráľovná, pritom druhý v poradí má na svedomí sám pán veľký režisér ! A ja som si užíval na filme množstvo faktorov, prečo som udelil toľko, koľko som dal... Veľmi prospešný film, s mojou obľúbenou KERR !