Boku wa asu, kinó no kimi to déto suru (2016)

Asi takhle, dneska to mělo být buď Tomorrow I Will Date with Yesterday's You nebo Even If This Love Disappears from the World Tonight. Přičemž je jasný, že jde jenom o to, co dřív. A já musím říct, že jsem si opět moc hezky pobrečela a celý to všechno bylo moc hezký. Jak to totiž říct ... mě tady absolutně vůbec nic nevadilo :) I bez toho, abych házela spojlery na všechny strany, tak je asi už podle názvu jasné, o čem film bude. A já jsem si to užila. Protože se tady rozebírá hned několik věcí. Předurčení věcí, osudovost, vyměřený čas, kdy si musíme vážit všech věcí, protože zítra to už nemusí být. No, a taky nebude. Skoro celá první polovina je milá romance, kde padne pár náznaků, ale pokud nic dopředu nevíte, tak tohle je ta část, kdy si ten klid vážně moc užijete. A potom přijde druhá polovina, kdy se všechno začalo rozpadat. Tedy tím emočně sice bolestivým, ale zároveň dobrým způsobem. Tím chci říct hlavně to, že pokud máte slabost/jste na tenhle typ filmů, tak se vám to bude líbit, a je úplně jedno, že už je váš třeba sedmý nebo osmý, klidně i dvacátý. Tohle musíte prostě vyhledávat a užívat si každou minutu, každou scénu, každou emoci, protože je to "vaše", a jo, tohle je prostě hodně "moje". Jestli jsem v kvůli tomu v hodnocení měkčí? Neřekla bych. Protože jsem dokoukala opravdu hezký film. A to je hlavní :)

Pravdou je, že keď začnete pozerať viac romantických filmov z Japonska neubránite sa pocitu, že väčšina z nich( hlavne tie z fantasy zápletkou) sa neustále opakujú. Zmeny sú minimálne, ale v zásade sa vždy jedná o tú istú premisu pominuteľnej lásky. Takahiro Miki to ale s atmosférou vie. Netvrdím, že potrebujem vidieť všetko, čo natočil, ale tých pár vecí čo som videl si držalo svoj štandard. A ono to dakedy poteší. Vidieť niečo čo nevybočuje a čo funguje presne tak, ako očakávate. Teda ak do toho idete s tým, že to hľadáte. V zásade ale ide o to, že byť 30 dní s Nanou Kumacu je stále lepších než byť 30 dní sám. A som rád, že mi to ten film takto polopate vysvetlil.

"Dobrý den slečno, dáte mi číslo na mobil? Asi jsem se do Vás zamiloval."Tak tahle věta asi může fungovat jen v Japonsku. Nebo v romantickém filmu. Všude jinde byste dostali kabelkou po hlavě. :D Pak ale začnete postupně odkrývat příběh a čím dál tím více Vám je jasné, co se na začátku dělo. Hodně zajímavý námět, hezky podaný a jako večerní jednohubka poslouží velice dobře.

Ázijska kinematografia je pre mňa vždy veľmi osviežujúca. Neviem ako to robia, ale keď robia romantické filmy, tak nepôsobia tak gýčovito a staro ako keď to robia američania. Vysvetliť to neviem. Je to proste tak. Osobne asi mám radšej kórejskú kinematografiu, no"My Tomorrow, Your Yesterday"je pre mňa skutočne veľmi príjemná romantická dráma. Je to milé, je to príjemné, je to romantické, je to veľmi smutné. Všetko čo asi od filmu tohto typu potrebujem. No najlepšie to funguje vďaka tomu, že ázijské romantické filmy sa sústreďujú na to, čo by sa reálne podľa mňa film mal. Na emócie. Možno preto tieto filmy na mňa vedia tak zapôsobiť. Neukazujú mi to, čo by chcel vidieť môj mozog a potreboval to rozanalyzovať. Ukazujú mi to, čo by chcelo vidieť moje srdce. A skrz tie emócie to viem o to lepšie prežiť. Dokonca som nemal problém sa v tom orientovať. A ako divák som si postupne uvedomil, prečo je to pre Emi všetko tak smutné a prečo toľko počas filmu plače. Pretože to čo je pre Takatoshiho po prvýkrát je pre ňu naposledy. A je to súčasne krásne a súčasne bolestivé. Dokonca film vytiahol na mňa ešte jednu poslednú kartu. Nečakal som to, no myslím si, že to urobili najlepšie ako mohli. Nechcem to spoilovať, no poviem to aspoň takto. Celý čas sledujeme film v Takatošiho časopriestore. A bol som trošku zvedavý ako by to mohlo vyzerať, keby sa veci ešte raz ukázali v opačnom smere. A tento film to veľmi krásne spracuje a všetky emócie potom už skutočne doľahli aj na mňa. Ak máte radi filmy tohto typu, tak si to podľa mňa užijete. Áno, je to sladké, ale v tomto podaní mi to akosi vôbec nevadí. Nevadí mi to, lebo to pôsobí úprimne, obaja hrdinovia majú spolu veľmi dobrú chémiu, nepotrebujeme tam dávať žiadne komplikované odbočky a humorné situácie a všetko čo sa deje je naplno prežité. A ja mám rád, keď sa filmy predo mnou na nič nehrajú, len mi ukážu lásku medzi dvomi ľuďmi tak, ako by som si ju chcel predstaviť. Nie všetko musí byť podané realisticky. Niekedy dať do toho niečo úprimné a emotívne spraví oveľa väčší efekt. A musím uznať, že Nana Komancu je veľmi zlatá. Bez debaty. Dráždivým elementom filmu je pre mňa ale hudba. Občas príjemná, no miestami skutočne chce dotvárať tú romantickú atmosféru a mám pocit, že sa snaží až príliš. A hoci mi také veci normálne nevadia, tu mi to skutočne prišlo veľmi nasilu a kazilo to dojem. Ale inak som veľmi spokojný.Hodnotenie: A-

Chemia medzi ustrednym parom funguje dokonale. On je roztomily a ona nadherna. Divak po chvili akceptuje aj to, ze sa ako dvadsiatnici prvykrat zamilovali, pobozkali atd. Mne to ale cely cas narusala ta sci-fi rovina, ktoru som mal problem akceptovat a miestami som mal hokej v tom co si kto z nich prave pamäta a co nie. Nemam rad romantiky s casovymi paradoxami. Aj ked tato sa mi vdaka skvele fungujucemu paru doteraz pacila najviac a miestami to bolo aj dojimave. Rozhodne to odporucam aj divakom, ktorym bezne Japonske romantiky nesedia. 6/10.