Blue Jay (2016)

Čiernobiely sentimentálny film o ľuďoch po štyridsiatke s čistou dĺžkou 77 minút? Tak presne také niečo by mi mohlo urobiť dobre. Život sa musí žiť dopredu, pochopiť sa dá však len spätne. Povedal dánsky filozof. A ešte starší grécky pán zase povedal, že nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Všetko toto je veru pravda, tak sa s tým zmier!

Kdyby se něco takovýho podařilo natočit u nás, tak bych byl asi při hodnocení velkorysejší. Mám pocit, že naši tvůrci na podobně všední témata rezignovali, a pokud se je přece jen pokusí zachytit, vyjde z toho nějaký uječený, afektovaný paskvil. Blue Jay mi přišel uměřený, uvěřil jsem, že přesně takhle by někde mohlo probíhat setkání bývalých partnerů. Moje by to být nemohlo, neodpovídalo to mému naturelu a už vůbec ne povahám mých ex, ale nostalgii, která podobnou situaci umožní, považuji za element, který se v určitém věku/ od určitého věku dostavuje u vysokého procenta lidí, mě z toho nevyjímaje. Jsem za ten film rád, byť si z něj nezapamatuju ani prd, ale beru ho jako pohled klíčovou dírkou na spolužáky, kteří to dali aspoň na chvíli znovu dohromady po třídním srazu.

„Modrá sojka” je extra nízkorozpočtový (lacný nemusí ihneď znamenať biedny) film, režiséra Alexa Lehmanna, ktorý je súčasne i kameramanom, tohto 80 minútového, čiernobieleho, komorného počinu, kde stačila účasť iba dvoch hercov, t. j. Mark Duplass sa zároveň postaral aj o scenár, ale povedal by som, že si so Sarah Paulson často (vy)pomáhali neustálou improvizáciou, čím zrejme pôsobili o trochu autentickejšie... Sledujem približne jeden deň, počas ktorého sa úplnou náhodou stretli dve postavy Jima a Amandy, ktorí sa jednak extrémne dlho nevideli (cca 20 rokov +), pričom sa postupne dozvedám zlomové informácie, a to konkrétne také, že mali medzi sebou oveľa bližší vzťah, než si vôbec myslím, čiže i napriek takejto dlhej odluke, si majú stále čo povedať, a tak aj postupne náruživo činia, až sa tým pádom dostávam do miernej, intelektuálnej nudy, ale zasa zhruba posledných 20 minút, je vskutku najzaujímavejších, pretože na povrch vyplávalo čosi, čo ich inak už roky rokúce trápilo, najmä to vidieť na Jimovi, že sa z toho ešte poriadne nespamätal. Ak si to aj, dajme tomu ani nepozriete, v podstate ani o nič prelomové neprídete, ale vďaka prítomnosti citovanej Sarah Paulson, má význam si snímok nakoniec pozrieť, ale moc od toho pre istotu nečakajte...

Podobné spomienky na strednú školu nemám, respektíve mám na mysli tú, ktorá sa ukáže ako zásadný dejový zvrat a myslím, že ani väčšina divákov podobný zážitok nemá, i keď asi tak ojedinelý nie je. Sarah Paulson samozrejme opäť dokazuje, že všetko zvládne ľavou zadnou, až možno zabudnete aj na fajn výkon Maka Duplassa. Inak príjemná romantika, ktorá smeruje na prvý pohľad do vytýčeného cieľa, ale budú tu aj prekážky a s tým cieľom to tiež tak jednoznačné nebude. Ani neviem, či dať tri či štyri hviezdy, skôr ide o pocitový film, kedy záleží na tom, v akom rozpoložení ho budete pozerať, v akom čase, s kým, kde a tak podobne...

Toto presne ja môžem ... krátka stopáž, pretože film viac nepotrebuje. Za celých 85 minút sa objavia iba traja herci, pretože viac ich nie je treba. Jim s Amandou si vás získajú svojou nenútenosťou a predovšetkým uveriteľnosťou. Umelecký nádych Blue Jay neskutočne svedčí, pretože sa tu s ním nepreháňa. Menej je vždy viac.