Bílý šum (2022)

Tento film bych spíše než do žánru "komedie" zařadil do žánru "neobvyklý", pokud takový žánr vůbec existuje, ale určité komediální prvky tu jsou, takže OK. V ostatních komentářích často čtu, že komentující vůbec nepochopil, o co mělo jít. Za mě se jedná o filmovou skoro až baladu a zároveň úvahu... Úvahu nad životem a nad smrtí a strachem z ní. Je to v podstatě něco, čím se zabývá každý inteligentní člověk. Film je to tedy spíše intelektuální a to samozřejmě není zdaleka pro každého. Mě osobně zaujal, ale nemůžu říct, že by se dostavil WOW efekt a měl bych teď potřebu si dohledávat různé detaily o jednotlivých scénách, nebo pátrat po hlubším smyslu filmu. To ostatně asi ani nemá cenu dělat, protože až tak hlubokých myšlenek se ve filmu nedočkáte. Je to spíše takové odpočinkové, roztomilé a úsměvné.

Mal som kvôli hodnoteniu obavy, ale toto je výborný film. Absolútne nedivácky, lebo pri ňom musíte rozmýšľať a byť otvorený neustálej zmene nálad. Film rozdelený do troch častí má vždy iné tempo, inú silnú scénu ( prvá - monológ o Hitlerovi a smrti, druhá -niekoľko útekov pred toxickým mrakom a tretia finále v motely a záverečné titulky). Všetky tri časti spolu krásne kooperujú. Má to vtip, myšlienku a vizuálnu podmanivosť. Je tu množstvo autorských nápadov, ktoré dokonalo fungujú a ktoré neustále pendlujú medzi reálnou drámou a fraškou. Je to satirické, ironické, spoločensky trefné a v dialógoch prirodzené. Baumbachov opus, ktorý zostal nepochopený, pretože metafora na človečenstvo sa v tejto dobe nenosí. Pre niektorých bude ale toto klenot jeho tvorby. Driver je fantastický herec.

Nejdříve je nahozeno téma strejdy Adolfa, a jeden, ač není přímo v jeho fanklubu, je zvědav, co z toho vyleze. Vůbec nic. Kecy o tomto matadoru 2. světovky jsou zcela mimo všechno následující, mimo jakoukoli souvislost (a vůbec do toho nepočítám německy šprechtící staré jeptindy; to je oslí most pro skutečné osly!)... Pak nastává jakási malá apokalypsa, děsivá evakuace nablblých Amíků před záhadným mrakem (!!)... ale zanedlouho je po všem a my se můžeme soustředit na soukromé, ba přímo intimní trable rodinky našeho hrdiny: prostě jeho kultivovaná a decentní stará mu šuká s nějakým obskurním zoufalcem, který na ní testuje nové léky; Drajvr se ovšem ukáže jako svatý muž, který ví, co je to odpuštění a mucínkuje se se svou bezectnou paní s o to větší chutí. Konec.

Úvodný monológ Dona Cheedla o filmových automobilových búračkach ma zaujal. Taký úžasný opis tohto javu som ešte nepočul a v kombinácii so zábermi z filmov to bolo perfektné. Následne mi ukázali bacuľatú Gretu Gerwig a bol som vtiahnutý do deja. “Čo je špatného na tom, keď chce byť muž ohľaduplný k partnerke.” “Partnerka som, keď hrajeme tenis, inak som tvoja žena.” Adam Driver bol opäť dokonalý, aj Greta, Don a detskí herci hrali výborne, problém bol niekde inde. Film je totiž v prvej polhodine založený výlučne na dialógoch a monológoch a tie boli nééééékonečne dlhé. Keď boli vtipné alebo boli o niečom, nemal som s nimi problém a dokonca som sa bavil. Lenže minimálne v pomere pol na pol to tak nebolo a pri tejto viac ako dvojhodinovej minutáži to je zabijak diváka. Pritom počas filmu zaznie mnoho krásnych myšlienok, len režisér to poňal dosť po svojom a nesedí mi tento štýl. Nie ako 136 minútový celok. Jedná sa o Baumbachovu fantazmagóriu. A potom prišiel zvrat. Asi po pol hodine sa čosi udialo a film sa v podstate zmenil od podlahy, aj keď sme stále sledovali život tej istej rodiny. Z filmu o rodinných hodnotách sa stal akýsi survival. Nepochopiteľná zmena filmového žánru o ktorej navyše v popise nie je ani zmienka (katastrofický), avšak mnou pozitívne privítaná. Navyše nehoda bola natočená kvalitne. Pol hodina a zase to prišlo, zase zmena. Zase kecy. Možno keby si bol Baumbach vybral jeden zámer a jeden žáner do jedného filmu a nepoplácal tu piate cez deviate všetko čo ho napadlo, mal by dva vysoko hodnotené filmy. Takto iba sprznil kvalitných hercov. Ja tento druh režisérov neznášam. Nebudem vám prezrádzať čo bolo ďalej, ale niečo som si z toho odniesol. Páčil sa mi spôsob ako Jack komunikoval so svojou Babette, keď mala trápenie. Veľké trápenie. Či prišla zmena žánru aj po dalších tridsiatich minútach vám už zámerne neprezradím. Ale film rozhodne nie je pre každého. “Chcem zomrieť prvý. Tvoja smrť by v mojom živote zanechala dieru. Hovoril by som so stoličkami a s vankúšom.”

Ostrej kritike voči White Noise v konečnom dôsledku úplne nerozumiem. Jasné, že v porovnaní s geniálne pamätnýmMarriage Storyide len o slabý výkrik v preplnenom žánri bez širšieho potenciálu a vízie, no vo výsledku sa nekoná žiadne sklamanie. Príbehovo funguje v rámci možností (ktoré brzdí vysoko neprimerane zvolená stopáž) aj celkom fajn napriek tomu, že kombinuje viacero nesúrodých elementov, v ktorých sa stráca. Nedokáže si poriadne určiť čomu sa chce naplno venovať, tým vzniká zlátanina ťažko kombinovateľných línii čo sa nevedia tvorcovsky vymotať  s braním ohľadu na diváka. Následne si začne uvedomovať svoju nekompaktnosť a zachraňovať ju komickým prínosom bez efektu. Dobre výkony, divná atmosféra a nepredvídateľnosť držia všetky nedostatky nad vodou a robia zo snímku fajn zábavu na večer. Ale rozhodne odporúčam radšej skúsiť serióznejšie podanéLeave the World Behind.