Bílé období sucha (1989)

Silný, pritom prekvapujúco menej známy film, ktorý rieši otázky slobody a tiež uzurpovanie moci v podobe tajných (represívnych) zložiek. Kto sa postaví do cesty, je zmietnutý, a nielen obrazne. Dobré obsadenie, dobre spracovaná tvrdá realita, ktorá nepôsobí (lacne) ohurujúco, a gradujúci záver. Brando obsiahnutý iba v dvoch scénach je nepriehľadnuteľný, a to nielen kvôli svojej nadrozmernej postave, ale aj tým, že na malom priestore si (zaiste z vlastnej iniciatívy) vytvára svojsky podanú postavu.

Málo známy snímok, pritom si tam dve krátke epizódky zahral aj velikán Marlon Brando v úlohe právnika so svedomím. Na druhú stranu, aj keď ide o veľmi silný príbeh plný nespravodlivosti a krutého mučenia na základe Apartheidu v Južnej Afrike, mohol byť po emotívnej stránke predaný lepšie. Na dôvažok sa mi tu veľa vecí zdalo tendenčných, jednostranných, prípadne málo rozvinutých. Tiež to chcelo troška lepšiu réžiu, našťastie D. Sutherland svojou charizmou a hereckým vystupovaním mnohé zachránil, na nadpriemer to stačí.70/100

Pustiť sa do boja za spravodlivosť v krajine, kde je spravodlivosť slepá ako Stevie Wonder, je nadľudská úloha, no aj napriek tomu sa občas medzi bielou rasistickou populáciou nájde človek, ktorému to všetko páchané zlo voči "podradnej" rase nie je ľahostajné a rozhodne sa vymaniť z pohodlného života bielej nadrasy, kde si všetci zatvárajú oči pred dennodenným zabíjaním ľudí čiernej farby pleti sotva pár kilometrov od nich. Veľké emócie mnou lomcovali pri záznamoch z našej nežnej rovolúcie, kde policajti mlátili bezbranných ľudí hlava-nehlava, no v Južnej Afrike policajti strieľali malé deti od chrbta ako keby boli na love zajacov, čo už je riadne silná káva aj pre tých, ktorými len tak niečo nepohne. Mnou to pohlo veľmi, tak ako celý film a v dôsledku vyvolania takýchto silných emócií nejde dať iné ako maximálne hodnotenie. Vo svete sa bohužiaľ až príliš často dejú takéto svinstvá, no je dobré, že sa o nich točia filmy, aby sa ľudia nestali ľahostajnými, ako väčšina členov rodiny hlavnej postavy.

Trošku to připomíná rozhlasovou hru, hodně věcí je řečeno a obraz je jen ilustrativní. Tradičně je problém podán značně černobíle, přitom bych uvítal rozvedení myšlenky "jak by se chovali oni k nám, kdyby tu vládli?". Ale filmařsky dobře i když předvídatelně natočené, s dobrými hereckými výkony a pár vtipnými dialogy u soudu.

Probuzení bílého profesora v Jižní Africe z naivního pohledu na apartheid. Slušné drama, jehož závěr se dal předpokládat.