At the Sea (2026)

Pieces of a Womanod tohto režiséra sa mi veľmi páčilo. Tentokrát znova obsadil skvelú herečku, ale ani tá žiaľ nedokázala film zachrániť. Vŕta mi v hlave, prečo sa Amy Adams nezúčastnila  premiéry filmu na Berlinale, či náhodou netušila, že publikum sa unudí :). Nie je to zase taká katastrofa, žeby sa to ani nedalo pozerať, no mám pocit, že ktorýkoľvek iný film z ponuky Berlinale by bol zaujímavejší.At the Seaje pomalý a nezáživný film o ťažkostiach, ktoré so sebou prináša návrat z rehabilitačného centra pre alkoholikov naspäť do bežného života. Film pojednáva o tom, ako byť znova manželkou, matkou, umelkyňou, no predovšetkým sebou, ženou s prežitými a doposiaľ nevyriešenými traumami z detstva aj z dospelosti. Je zaujímavé vidieť, ako tu teen dcéra automaticky (chtiac nechtiac) preberá úlohu matky vo vzťahu k mladšiemu súrodencovi a je úplne pochopiteľné, keď vlastnej matke v hneve vyčíta, že nemala nijaké detstvo. Divák s ňou musí súcitiť. Taký tanec, aký tu predviedla Chloe East (teen dcéra Josie) som ešte nevidela, myslela som, že si chce dolámať všetky kosti. Úplne súcitiť sa tu dá asi naozaj iba s deťmi, aj keď som ako tak aj Laure (Amy Adams) a jej manželovi (Murray Burtlett) držala prsty, no vedľajšie postavy sú strašne nesympatické. Keď začne tá párty, jednoducho s tými postavami už nechcete byť, chcete ísť preč a želáte si, aby to už skončilo. Jenny Slate už asi nechcem vidieť v nijakom filme. Nešťastný výber filmu. Aj to sa stáva. (Berlinale). 4/10.(17.02.2026)