Tôkyô magunichûdo 8.0 (2009)

Mirai sa so svojím bratom Yuukim vyberie na výstavu robotov, ktorú chcel navštíviť. Keď z nej odchádzajú, zasiahne japonské hlavné mesto Tokio zemetrasenie so silou 8.0 stupňa Richterovej stupnice. Mesto je v troskách a deti sú ďaleko od domova. Mari Kusakabe, ktorá býva rovnakým smerom ako súrodenci, sa ich ujme, a spoločne sa vydajú na cestu zničeným Tokiom. Jedenásťdielne anime z roku 2009 je v prvom rade katastrofickým počinom, ale pod nánosom sutín a zničených budov Tokia ukrýva prácu s meniacimi sa charaktermi postáv a vzťahmi medzi nimi (s dôrazom na súrodenecký vzťah medzi Mirai a Yuukim). Naprieč epizódami sa postupne mení predovšetkým charakter staršej Mirai, ktorá si začína uvedomovať, čo pre ňu brat znamená. Zachytenie tejto postupnej premeny tvorcovia anime stupňujú najmä v dvoch záverečných epizódach, ktoré sú zároveň príbehovo tým najlepším, čo seriálový počin ponúka. Napriek tomu, že záver je príbehovo kvalitný a schopný diváka chytiť za srdce, je pravdou, že väčšina deja pôsobí plocho a neveľmi zaujímavo. Viaceré epizódy totiž stavajú iba na presúvaní sa postáv zničeným mestom, čo sa divákovi veľmi rýchlo zunuje. Anime začne pôsobiť stereotypne a ani kvalitný záver nedokáže vylepšiť celkový priemerný dojem. Nápad seriál má, to mu nemožno uprieť, ale v praxi príbeh príliš nevyniká. Rovnako ako nevyniká ani animácia. Tá síce ani zďaleka nepatrí k tým najhorším, ale zároveň nijako neohuruje.Tōkyō Magunichūdo 8.0je z celkového hľadiska menej výrazným anime, a to aj napriek pomerne výraznému záveru. Ten je spolu s hudobným endingom "M/elody" v podaní speváčky Shion Tsuji tým najlepším, čo tento počin ponúka. V konečnom dôsledku ide o pozerateľné, ale značne priemerné anime, ku ktorému sa divák nebude mať veľký dôvod vracať späť.

Seriál s veľkým potenciálom, ktorý skrz naskrz premrhal a vynikol snáď len v jednom okamihu a i to sa z toho snažil vyžmýkať toľko až to nebolo zdravé. K tomu miestami nepodarená animácia a výrazná detinskosť. Vedel by som si predstaviť o mnoho zaujímavejšie prevedenie katastrofy, omnoho depresívnejšie a hlavne s omnoho realistickejším chovaním postáv (japonský kolektivizmus-nekolektivizmus, miestami to bolo fakt "prisladené"). Mierny priemer až pod.

Kombinace střízlivého přístupu k destrukci, jejíž vizualizace zde zachraňuje rozpaky nad nekonzistentní klíčovou animací, a opravdu jímavého osobního dramatu, funguje fantasticky. V rámci japonské animace Tokyo Magnitude 8.0 markantně vyčnívá nad soudobou, žánrovými konvencemi svázanou produkcí. Kdyby se jednalo o hraný blockbuster, tak by to jistě byla Oscarová senzace, provázená ovacemi kritiků i obecenstva. Vysílací slot noitaminA tak nadále zůstává zárukou velmi vysoké kvality.

Konec strašně přeslazený, některé díly opravdu nudily... Ale nápad to byl dobrý a celkem se to i povedlo... Rád bch se do Tokia někdy podíval, takže doufám, že se mi tam toto nestane. ****

Tohle se dotkne srdce...