Život v akvárku (2014)

Konečne. Páni. Konečne som mal možnosť vidieť tento film a som skutočne s celkovým výsledkom spokojný. Chvíľku som bol v stave, že som mal chuť filmu ešte pridať aj tú poslednú hviezdu, ale nakoniec sa bude musieť zmieriť len so štvoricou. Je to trošku podobné ako priThe Little Prince, kde prvá polka filmu bola okey, no potom sa to skutočne zdvihlo a stalo sa z toho veľmi zaujímavé dielko."Vonarstræti"je v prvej hodine okey film, kde človek čaká, kedy sa klbko začne postupne rozuzľovať a súčasne spájať naše príbehy. Počas druhej hodiny sa už ale dočkáme jednotlivých odpovedí a film sa podľa mňa skutočne zdvíha z okey do veľmi dobrého. Sú však určité veci, ktoré sa tu až tak veľmi nepodarili a teraz si o nich povieme. V prvom rade je tu veľa momentov, ktoré z nás chcú dostať určitú dávku emócií. A myslím si, že na to aby to fungovalo bolo potrebné, aby sme naše postavy spoznali možno ešte trošku viac a najmä, aby sme mali viac času tieto emócie v nich poznať. Nemôžem moc prezrádzať, lebo nechcem vám dávať spoilery, no v dramatických častiach filmu nebudete ani sklamaní, lebo vyplynú relatívne dobre, ale v prípade, že by chceli, aby nás skutočne chytili za srdce, bolo treba na tom popracovať trošku viac. Plus posledných desať minút filmu podľa mňa úplne nefunguje a veci sa v niektorých momentoch len proste udejú. A chcel by som, aby tam bola väčšia dávka rezolúcie. Ale teraz si naopak povedzme čo podľa mňa funguje. Príbehy sa v prvom rade dobre prepájajú a hoci sú v nich určité klišé, tak sú aspoň dostatočne zaujímavé na to, aby som chcel vedieť, kam to pôjde. Hera Hilmarsdóttir je podľa mňa vynikajúca a po celý čas sa na ňu vo filme skvele pozerá. Þorsteinn Bachmann je podľa mňa rovnako skvelý a keď sa dozvieme o jeho príbehu viac, tak je to skutočne zaujímavé. Thor Kristjansson funguje okey, no nemyslím si, že je to lepšie ako naši ostatní dvaja hrdinovia. Sú tu momentky, ktoré očakávate, sú tu ale aj celkom zaujímavé prekvapenia a keď sme k nim prišli, bol som veľmi spokojný. Plus vizuálne musím povedať, že "Vonarstræti" vyzerá podľa mňa veľmi dobre. Má svoje temné momenty a atmosféru, no súčasne cítime islandské prostredie a keď je slnečno a pekne, tak to na nás aj tak pôsobí. Myslím si, že je to film hodný toho, aby ste si ho pozreli aspoň raz. Možno aj dvakrát.Hodnotenie: B+

režisér celým jménem BALDVIN ZOPHONÍASSON

Ne všechno islandské musí být nejlepší. Tenhle film měl dobrý námět, ale dojel na průměrnou režii a nadprůměrnou délku. Za těch 130 minut tam byly snad 2 scény, kdy jsem si říkal: "tak sakra, konečně to začíná být pořádně severské". Ale ono to skončilo skoro hned, jak to začalo.

Chvílemi silné momenty, ale konec příšerně rozvleklý a navíc... pocit, že tohle se dalo natočit mnohem lépe...

Dovolím si tvrdit, že Život v akvárku není tak hluboký a uvěřitelný, aby obstál v současné konkurenci. Z našich filmů mě napadly Poupata a ze zahraničních mistrovský Leviatan. A jak by shrnula Jolanda: "Ze sraček můžete vytáhnout se".