Where Hands Touch (2018)

Film, u kterého jsem sice neusnul, ale nějak mi přišlo poněkud přitažené za vlasy, že mladý nadějný esesák vraždící Židy někde na východě, se zaláskuje do černošky. Esesák s lidskou tváří? Divné...Taky mi tam, neseděla ta délka těhotenství... V 1944 už byli všichni neárijci v buď v koncentráku nebo po smrti... Dívka černé barvy pleti by systematickym metodám gestapa a SS nemohla unikat tak dlouho... Na film se dalo dívat díky sympatické Amandle Stenberg, jinak storyline dost drhla a přijde mi, že film bohužel spadá do všeobecného západního trendu zlehčovat či glorifikovat nacismus - nelze nevzpomenout na ostudu v Kanadském parlamentu, do kterého si pozvali ukrajinského esesáka Hunku. 16 letí esesáci při postupu na Prahu byli jen fanatickou zvěří, která neváhala rozmlátit pažbama pušek hlavy českých dětí, které se ukrývaly ve sklepích domů a tadyhle máme esesmana milujícího černou dívku. No budiž. Nejlepší je ovšem konec filmu, kdy filmový otec hlavního hrdiny za celou válku v podstatě nevystřelí a pak... No to by už byl spoiler....

Tak špatné to zase nebylo... Ono ostatně - filmů z válečného zázemí (a to včetně KL) není zas tolik, a dost méně těch, kde probíhá nějaká ta "lásková" linka, takže vcelku spokojenost. Nicméně - pokud bych chtěl zajít do -podrobností- , nemohu se ubránit dojmu, že takových "náhod", který film divákovi poskytl, by asi v reálném stavu být nemohlo. Navíc se nějak nedostalo (ani v závěrečných titulcích) na vysvětlení přežití maminky (klučinu bych ještě chápal ;-)). Pak tu je ještě trochu nelogičností (v táboře panoval nějak moc mírný režim; v hitlerovském Berlíně se mulatkám zřejmě taky dobře dařilo, když mohli až do roku 1944 chodit do árijských škol; maminka - zručná radiokutilka co dokáže rozchodit rádio i bez zapojení do zásuvky a ještě navíc překopat na KV příjem; a taktéž si myslím, že anglicky psané "formální oznámení" o zabavení bytu židů se v Německu asi taky nepraktikovalo :-). Takže... suma sumárum - za tři pán vélkomožny... Holt to Dáblova čísla ani Schindlerův seznam nejni... Nicméně - snaha tu byla ;-)

Pokiaľ sa dostanem k podstate filmu, tak trocha na vysvetlenie, prečo na Porýnsku sa nachádzalo veľa mulatov – bastardov. Od toho aj Hitlerov výraz Porýnskí Bastardi, ktorými sa zaoberal aj vo svojej knihe Mein Kampf. Po prvej svetovej vojne (dôsledky Versaillskej zmluvy) boli Nemecku odňaté časti jeho územia, takisto všetky kolónie v Afrike. A keďže Francúzsko sa obávalo následného útoku bola na ich hranici vytvorená demilitarizovaná zóna a oblasť Porýnska bola obsadená na 15 rokov francúzskymi legionármi, ktorí poväčšine pochádzali z francúzskych kolónii. Prostredníctvom väzieb na nemecké ženy sa im začali rodiť afro-nemecké deti. Po nástupe Hitlera k moci začalo 3. oddelenie na čele s Eugenom Fischerom a Fritzom Lenzom robiť poriadky aj s týmito deťmi, celkovo sterilizovali 400 takýchto deti. Keďže tie sterilizácie nemali právny podklad , boli nezákonné, podarilo sa niektorým deťom z tohto programu uniknúť. Ale ideme späť k filmu. Vždy mám zimomriavky pri sledovaní vojenského filmu keď sa jedná o skutočný príbeh. Ale tento je hodne pritiahnutý za vlasy, ak sa mal skutočne takto odohrať. Nepredpokladám, žeby gestapo nejakého mulata nechalo voľne pobehovať po nemeckej ríši až do roku 1944 a k životu v koncentračnom tábore sa radšej ani nevyjadrujem. Z filmu nemám žiaden pocit reality a zvlášť, keď ho urobili Briti a samotná režisérka a scenáristka je tmavej pleti. Skôr som mal pocit, ako keby dej filmu bol pre ňu veľmi osobný, ale nie v období 2. svetovej vojny. Áno, film je o ľudskom osude, ak bol z obdobia vojny, tak takýchto príbehov muselo byť mnoho. Vo filme je málo scén násilia a krutých obrazov vojny, všetko sa mi javilo veľmi povrchné. Aj keď bolo cítiť neustály strach, hlbokú bolesť, krutosť a nespravodlivosť voči hlavnej aktérke. Ten lúč slnka, lásky a šťastia v závere filmu bol však veľmi slabý.

Ale áno. Je to ďalšia americká propaganda s vymysleným príbehom, ale dal som za 5 hviezd, lebo to bolo milé, romantické a dobre sa na to pozeralo. Napíšem na začiatok jednu zaujímavosť. Tento film potvrdil niečo, o čom už mnohí vedia, ale mnohí to tiež prehliadnu. Všimli ste si že černošské dievča mohlo chodiť do školy s bielymi árijkami v samom nacistickom Nemecku? A o 20 rokov neskôr (o 25 rokov po 2.sv.vojne) sa v našej osloboditeľskej a úžasnej Amerike stále nemohli čierni vyšťať v spoločných hajzloch a po Amerike sa veselo premávali autobusy (citujem) výlučne pre negrov. Preto sa pýtam sám seba - v čom je rozdiel medzi náckami a yenkeeami? Tých príkladov o tom, ktorá krajina bola viac rasistickejšia je viac. Stačí si pozrieť istú scénu z filmuNorimberský proces, kde Herman Goering hovorí k jednému z dozorcov na dvore, alebo si prečítajte knihu černošského športovca Jesseho Owensa, ktorý bol na Olympiáde ´36 a ktorý sa vyjadril k Hitlerovi a Rooseveltovi. No a dokonca nemeckí černosi bojovali aj za Nemecko a mali nacistické uniformy. Schválne si dajte do googla - nazi black people. Ale to je všetko zakázané tak pssst ....Ale k filmu. Prvá polovica sa mi páčila viac, neviem prečo tá druhá aj keď vyzerala sľubne, tak stratila tempo. Príbeh ma dostal, bolo to emotívne, chválim výkon Georgea MacKaya, ktorý sa mi páči čím ďalej tým viac. Odporúčam všetkým nadšencom 2.svetovej, kde sa nebojuje, ale ktorí túžia po romantike. PS: Áno, posledný záber filmu bol ako inak na americkú vlajku. Heil Victory.

Áno, tak Amandla Steberg bude a už aj je dobrá herečka. Ale o čom je tento film? To najväčší otrokári a zakladatelia koncentračných táborov, akými sú Briti, točia nezmysly o tom, ako Nemci prenasledovali černochov? To už im ozaj hrabe v hlave? Nech natočia niečo, čo reálne urobili oni, na to sú tony materiálov, a nie vymýšľať si príbehy o Nemcoch. Snažia sa tým zakryť svoju zodpovednosť? Najhoršie je, že režisérka je čierna Angličanka. Asi už zabudla na dejiny Afriky.