Voyage au bout du monde (1975)

Cousteau - Cesta na koniec sveta podľa mňa stráca dych a nie je to už dobrodružstvo na ktoré sme boli zvyknutý. V niektorých pasážach som sa dokonca nudil a to je zle pre dokument.

Potápať sa pod hladinou Antarktídy je niečo iné, ako potápať sa v relatívne bezpečných vodách exotických morí. My tak ale máme vďaka Costeauovi možnosť spoznať aj takéto kúty/hĺbky sveta. Rovnako manévre s loďou prinášajú vysoké riziká. A zdržiavanie sa v blízkosti helikoptéry. Nedá mi nespoilerovať, ale o tučniakoch sa dozvieme, že sú celý život monogamné a mne sú tým nesmierne sympatické. Okrem toho, že sú aj roztomilé.(20.10.2015)

I přes roky, které od expedice uplynuly, i od posunu, který zaznamenala technika, si mě Cousteauova cesta na konec světa zcala podmanila. Letem tučňáků. Ledovou krásou. Dobrodružstvím. Hudbou. Ale taky silným lidským prvkem, který se normálně v dokumentech striktně a možná trochu pokrytecky drží svého místa za kamerou, zatímco tady naplňuje celých 92 minut nezměrnou odvahou a pokorou. Kéž by k srdcím nás všech pronikla láska tvůrců k přírodě a živým tvorům.(16.03.2015)

V sedemdesiatych rokoch je to aj od Cousteaua už klasický dokumentárny film, na aké sme zvyknutí dnes. Už to nie súrybie jatky, zábava na úkor zvierat alebonereálne snyo budúcnosti podmorského výskumu. Takže radšej si pozrieme rozkošné tučniaky, veľryby a nebezpečné potápanie pod ľadovcami. Technika pomáha viac ako predtým, hlavne komunikačná, satelity alebo moderné potápačské obleky a vrtuľník. Ochranárske myšlienky tu cítiť oveľa viac, pripomínajú sa hlavne v súvislosti s veľrybami. ––––Nech je kontinent objavený ako posledný prvým, ktorý ľudia nezničia.(15.03.2015)

Tymto filmovanim potapania sa pri Antarktide dosiahol Zak Yv Kusto konecne vysnene miesto, a moju pozornost. Aprpop, umrel v krasnom veku 87 rokov : 100 %(23.11.2019)