Ústava (2016)

„Každá ľudská bytosť má právo na život. V Chorvátskej republike niet trestu smrti.“ Ani neviem, čo ma lákalo na tomto filme, prečo som si ho pridala do plánovaného výberu. Nečakala som, že ma film s takouto tematikou vôbec dokáže zasiahnuť. Bolo to najkrajšie spracovanie homosexuálnej tematiky, aké som kedy videla. Nájdete tu rôzne situácie a prežívanie pocitov hlavného hrdinu, problematické vzťahy v rodine (vzťah s otcom, momentálne už pripútaným na lôžko), susedské vzťahy a riešenie nacionalizmu - srbsko - chorvátske rozbroje. Mňa navyše upútal taký nepodstatný detail – chlapík, sporadicky sa objavujúci, ktorý zabíjal psov tak, že im podhadzoval v dobrotách niečo, čím ich kántril (možno to boli nejaké črepiny alebo jed?) Zaujímavá atmosféra filmu, ktorá potvrdzuje, že niektoré filmy sa dajú natočiť len v Európe.

Veľmi civilne a autenticky pôsobiaca komediálna dráma. Dokonca som prekusol aj to, že sa u nás zaujímame iba o filmy z Balkánu, kde sa stále riešia tie isté problémy súvisiace viac či menej s relatívne nedávnou občianskou vojnou. Možno sa tam ani nič iné nenakrúca, ale o tom pochybujem. Bobo stojí na výborných hereckých výkonoch troch hlavných protagonistov, ktorým dopomáhajú aj skvelo napísané dialógy, občas ale pomôže aj nejaký ten pohľad alebo pohyb tela, aby divák vycítil pocity postáv. Ten sa občas aj zasmeje, stále však iba pri scénach vychádzajúcich z reálneho života a nie na nejakých scenáristických konštruktoch vycucaných z prsta, ako sme pri mnohých komédiách zvyknutí. Skôr však ide o civilnú drámu.

Z filmu ide taká ľudskosť, akú by som od balkánskeho filmu vôbec nečakal. Aj tá nevraživosť medzi Srbmi a Chorvátmi je v celkom inej rovine, ako som mal možnosť vidieť doteraz. Byť v Chorvátsku homosexuálom alebo byť Srbom je veľmi podobné, a keď sa navzájom potrebujú, hoci so zaťatými zubami, vzniká dráma, ktorá ide intenzívne pod kožu.
––––Moja drahá! Nikdy v živote ste nemilovali muža tak, ako ja. –––– Nechaj tak! Toto je len pre švihákov, ktorí ovládajú Ústavu.

Aj napriek tomu, že som tohto námetu už prejedený, pretože čo film z Balkánu, tak to len o nejakej krivde medzi národmi a o vojne, no som milo prekvapený akú atmosféru tu dokázal režisér navodiť. Pritom ten dej bol taký jednoduchý, no zároveň i povedal toho strašne veľa a nemyslím tým len psychológiu ľudskej duše. Snímok totiž ponúka i pomerne plastický obraz na dejinné zázemie ľudí v tej krajine a širšie súvislosti okolo príčin sporov, ktoré tu dodnes trvajú. A to pútavým až uhrančivým spôsobom musím podotknúť. Nadpriemer.75/100

Film o troch rozdielnych ludoch ktory žiju v jednom bytovom dome a su na sebe z rôznych pričin zavisly.Film sa venuje aj Srbsko-Chorvatskym vstahom.Hlavny hrdina filmu učitel Vjeko hoci sam je gay tak ma predsudky voči susedovi ktory ma srbske korene a cez svoju nenavist sa nevie preniest.Na filme treba ocenit aj herecke vykony a dobre vyrozpravany pribeh.