Umanutá (2012)

Slovenský ekvivalent slova "umanutá" je "uvzatá". Uvzatá režisérska Drahomíra Vihanová. Jej životná skepsa nad rozliatym režisérskym mliekom je minimálne tak veľká ako jej dôrazný prísny hlas. Jej zádrapčivosť voči sebe samej je rýpavo nepríjemná, podobne ako pohľad na jej zhrubnuté polámané nechtiská. Nečakajte analýzu jej filmov, spomínanie na spôsob nakrúcania. Pár záberov z jej filmov sa divák dočká, no toto je predovšetkým o mentálnom naladení režisérky po osemdesiatke, ktorá začína ľutovať, že filmu, v ktorom nedosiahla hviezdnych výšav obetovala všetko iné. Napríklad pôrod a výchovu dieťaťa či stabilnú rodinu. Ukazuje sa, že absolútna zaťatosť a neústupčivosť v mene dosiahnutia tvorivých výsledkov a dosiahnutia všeobecného uznania vedie k nadprodukcii obdobne zatrpknutých typov. To sú takí tí nepríjemní dedkovia a babky, čo si nespokojne čosi brblú v električkách o vulgárnej mládeži. Namosúrene komunikujú v obchodoch a nesústredene mrmlú čosi o skaze sveta, ktorý postráda zmysel. Hľa, k čomu neraz vedú nezdravo vysoké profesné ambície!

Kvůli filmu jsem šla na potrat...

Míra Janek ty portréty prostě umí...

Skutečná princezna ze mlejna českého filmu. Osobnost, která v drobných střihových paralelách s Evou Olmerovou udrží tah celého filmu bez okázalých mouder a přidaných filmařských exhibic.

Od Vihanove jsem videl pouze dokument Dukovany a musim konstatovat, ze me zaujal vice nez tento film. Spise nez tvorbu ci zivot Vihanove film zkouma jeji dusi. Nekolik zajimavych nazoru se zde bezesporu najde, pro me ale malo informativni a zbytecne moc depresivni.