Suicidal Variations (2007)

Vidieť toto v kine, prišiel by som aj o poslednú štipku zdravého rozumu, ktorá mi ešte zostala. Deštruktívny obraz a zvuk ktorý pripomína rozklad ľudského vnímania, šok pred smrťou a hrôzou prenasledujúci pocit samoty v nočnej more, ma svojou agresívnou vizuálnou formou zmyslovo rozkrájal ako na cirkulárke.

A to boli prvé 2-3 minúty tohoto krátkometrážneho filmu v úplne pokojnom, beztiažovom, stave ako väčšina experimentálnych čiernobielych kolegov. Nie, že by som experimenty hádzal do jedného vreca ale mnoho z nich má podobné črty. To čo sa ale dialo potom, to je slovami veľmi ťažko vysvetliteľné. Zvrátený kakofonický zvuk a obraz ktorý prenasleduje epileptický záchvat sa v jednom spojení mení na číre zlo ani nie tak obsahovo ako remeselne. Záznam bliká v stroboskopickom besnení, zvuk sa trasie ako by bol tisícky rokov zničený a mi diváci sa snažíme popritom všetkom sledovať príbeh Japonského dievčaťa ktoré odseklo jednej svojej blízkej osobe hlavu a zabalila ju do krabice. Krabica aj s hlavou ktorá je, ako sa zdá, v relatívne pokojnom stave jej však nedá pokoj. Ohlodáva jej myseľ a ona sa z toho pomätie až sa nakoniec pokúsi o samovraždu. Pokúsi sa obesiť na telefónnom kábli.

Je to čudné, je to iné, je to choré, je to poškodené ako celý svet.

Ad JohnMiller, sledujeme príbeh kórejského dievčaťa (여보세요 - yeoboseyo).

Vizuální a sonický útok na lidské vnímání. Hypnoticky vražedný snímek. Někdy jsem měl pocit, že mi někdo píchá vidličkou do očí a přibližuji se k epileptickému záchvatu. Obraz perfektně zdeptá psychiku.