Soudce a vrah (1976)

Film som si pustil kvôliHuppert, lenže ona tam je dokopy tak 5 minút. Nevadí. Vadí mi, že film o sériovom vrahovi bol natočený bez dusnej a temnej atmosféry. Vraždy, ktoré páchal neboli pútavé. Len mŕtvola pohodená niekde na lúke. Neznamená, že museli ukazovať ako zabíja, to nehovorím. Ďalej pátranie po vrahovi, bolo akoby ani nebolo. Keby nepásli kone na lúke a vrah nechce znásilniť ženu, tak hoasiani nechytia. Po chytení to išlo rapídne dolu vodou. Len plno kecov, či to spáchal, prečo to spáchal, ako to spáchal. Nudne a bez akejkoľvek gradácie napätia (viac riešenia morálky). 35%

Ten podivný závěr, a hlavně podivné poselství, které se pokusili divákovi vnutit, si opravdu mohli tvůrci odpustit. Musím se přemáhat, abych jednu hvězdičku neubrala. Nicméně nad dvěma hodinami skvělého herectví pánů Noireta a Galabru nemůžu jen tak mávnout rukou, kvůli nim nebudu mít až takový problém vzpomínat na film v dobrém.

Film, pri ktorom potrebujete mať trochu povedomie o masovom vrahovi zo sklonku 19. storočia a taktiež historické súvislosti vo vtedajšom Francúzsku (porážka Pruskom v 1871, rastúce socialistické hnutie, Dreyfusova aféra). Ak to nemáte, film bude ťažšie stráviteľný, lebo narácia je plná náznakov a nedopovedaného. Pátranie po vrahovi je tu dané do ústrania, príbeh sa sústredí na boj o vplyv medzi pomäteným vrahom a ambicióznym sudcom, ktorý si na tomto prípade chce budovať kariéru. A tak je samotný názov filmu príznačnejší ako názov knihy podľa ktorej je sfilmovaný. Je sudca prakticky na konci príbehu vrahom, alebo vrah sudcom vo svojom otrasnom konaní? Film kladie skôr otázky a treba ho sledovať veľmi pozorne. Úsmevne sa vysporiada s dolapením vraha, ktorého reálne na políciu dovliekli muž so synom keď napadol matku resp. manželku. Tavernier po krátkej naháňačke týchto mužov neváha premostiť scénou akéhosi spevu Bouviera na kopci za mohutného vetra, pričom istý chlapík naň neustále mieri zbraňou. Zbytočne režisér do stopáže doplnil scénu ohľadom Bouvierovej dcéry a jej prvého svätého prijímania, to by som kvôli tempu kľudne vypustil. V rozpakoch som aj z postavy Rózy, kde na začiatku sa dá akceptovať, že je akoby bútľavou vŕbou sudcu, ktorý žije v pokročilom veku stále so svojou matkou, no potom na dlhý čas zmizne z príbehu. V poslednej tretine či v závere to už hrá, avšak vyhodnocujem to ako chladné či vypočítavé narábanie s touto postavou. Naopak zaujímavo sa rejža vysporiadal s postavou prokurátora Villedieua, ktorý je v snímke akýmsi svedomím kariérneho sudcu... jeho smrť zostáva v závere záhadnou - bola to samovražda či vražda jeho sluhu? Film ťahajú obe hlavné postavy v podaní Noireta či Galabrua, ich výkony znesú najprísnejšie kritériá.

Sudca a vrah, čiže inými slovami tiež povedané, ako dobová dráma pod taktovkou mierne "roztržitého" režiséraBertranda Taverniera, a to konkrétne v priamej inšpiráciiJosephom Vacherom, skutočným sériovým vrahom, pôsobiacim na konci 19. storočia vo Francúzsku, v dobe okolo temnejšej atmosféry slávnejDreyfusovej aféry, a práve preto ho onálepkujem nijak inak, než zrovna ako„francúzskeho Jacka Rozparovača”, keďže ich hlavný»modus operandi«, sa vyznačoval podobnou konšteláciou, a tak by si v podstate títo dvaja legendárni mordári, tým pádom mohli navzájom medzi sebou potriasť svojimi pravačkami s následným zápisom do dejín kriminalistiky, pričom tentoraz sa ozaj dosť neľahkej úlohy, prepožičať tvár tejto voľakedy reálne jestvujúcej postave, náramným spôsobom zhostil francúzsky herecMichel Galabru, mimochodom mojej osobe zrejme doposiaľ najviac známy asi len z klasickej, komediálnej, žandárskej série s Louisom de Funèsom, tým chcem zdôrazniť najmä to, že jeho herecký výkon v tomto prípade, s vysokou pravdepodobnosťou považujem za vôbec ten úplne nadštandardnejší, než čím sa môže tento počin okrem iných súvislostí pochváliť, tobôž ma jeho famózne stvárnenie veľmi prekvapilo. A síce sa scenáristickí tvorcovia trochu pohrali s protagonistovým priezviskom, keď namiesto pôvodného Vachera, si pre výsledné vyznenie počinu pre zmenu zvoliliBouviera, čo je v slovenskom preklade niečo na princíp samotného „pastiera” s naprosto identickým významom. • Teraz zase ale neviem, či mám považovať jeho protipól za právoplatne adekvátneho rivala, pretože predstaviteľ sudcuÉmileho Rousseauav podaníPhilippea Noireta, ktorý mi v konečnom dôsledku prišiel, ako nedotiahnutý a celkovo rušivý charakter v takomto prevedení, a to už iba z toho prostého hľadiska, že do diania často vstupovala i jeho matka v podaní Renée Faureovej + práca strihovej skladby, toto zdanie ešte viacej umocňovalo, áno, a strih je zrejme tým najslabším článkom tohto, inak celkom zaujímavého filmu. Škoda, že Tavernier nedokáže niektoré určité látky spracovať presne tak, ako by si v skutočnosti zaslúžili, viď hneď predchádzajúci prípad v podobeL'Horloger de Saint-Paul, ale aby som len nešpinil, takLa Mort en direct, je vskutku výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo. • Čo ešte na samý záver doplniť? Kamera, kostýmy a výprava, či dokonca i hudba, boli na remeselnej úrovni + hlavný, herecký výkon, inakšie bola snímka nasiaknutá politikou v nadväznosti na antisemitizmus, čo už skrátka pramenilo z vyššie uvedených údajov, à laAlfred Dreyfus.

Moje hodnocení bude ovlivněno knihou Vrah malých pastýřů od Douglase Starra, kterou doporučuji mnohem více, než tento film. Galabru je dobrý herec a tady jistě odvedl solidní práci. Ale už vzhledem ke stylu vyprávění a výběru časové linky a dalším věcem, jsem neměl pocit, že sleduji stejnou osobu, o které jsem již dříve četl v knize. Některé důležité události (soud) a postavy (Lacassagne) mi tu dost chybí. Za mě by příběh Vachera (zde Bouvier) měla být zpracována jinak a lépe a konec ke totální WTF, ale ne kvůli němu jen 65%.