Čistka (1981)

Poměrně zajímavá podívaná z koloniální Afriky, která si po celou dobu nedokáže rozmyslet, zda chce být psychologickým dramatem s krimi zápletkou, či spíše zvrhlou černou komedií. To bych tvůrcům i odpustil, ovšem v druhé půli výrazně spadne řemen a závěr de facto vyšumí. Jinak Philippe Noiret hraje výborně, Isabelle Huppert jakbysmet (ta je navíc velmi sexy a dokonce se celá odhalí), ale tentokrát to na víc, než 60% nestačí.

Zvláštní film stavící diváka do ještě zvláštnější pozice - nedokáže totiž hlavní postavě (Noiret) fandit, ale ani j zcela zatratit. Začátek jak z jiného světa, Lucien jako otloukánek a místní šašek, jemuž se jako řediteli policie smějí snad i děti. Divák dumá, jestli hlavní postava není retardovaná. Pak se to všechno šmahem změní, a užaslý divák pozoruje Lucienovu proměnu. Ten je náhled nad věcí a docela dobře si všechny zbylé figurky na šachovnici dává. Zaujme krásná a svlečená Isabelle, kromě Donutila se mi ale moc nelíbil nový dabing z dílny ČT.

„Lepší je slepec, který čůra z okna, než vtipálek, kterýmu namluvili, že je na záchode,”a zrovna toto je jedna z mnohých, naprosto trefných, cynických replík, ktorú mimochodom predniesol ústredný protagonista v podaníLuciena Cordiera, akéhosi mimoriadne flegmatického šéfa miestnej polície,snáď ešte oveľa mäkšieho, než je sám mäkkýš, a práve preto sa mu môžu spočiatku takmer všetci drzí obyvatelia, rovno vysrať na hlavu, pardon za trochu explicitnejší výraz, zároveň situovaného i do malého mestečka vo francúzskej západnej Afrike v roku 1938, obaleného do obzvlášť drsného,„čierneho humoru”zo strany ďalších, nesympatických postáv, nad ktorými pomerne častejšie normálne ostával rozum stáť, skrátka, v tomto prípade sa nejednalo o nič iné, než iba o vskutku dosť bezcitne-autentický počin pod hlavičkouBertranda TavernierasPhilippeom Noiretomv titulnej úlohe, ktorý počas tohto (ne)predvídateľného diania, prešiel neuveriteľnou hereckou premenou, v podstate až teraz som sa konečne presvedčil o tom, čoho všetkého je tento herec vlastne schopným predviesť vo svojom bohatom hereckom repertoári, keď sa mu následne dostáva taká vzácna príležitosť, tak sa to nielenže nemusí pozdávať jeho zapáleným fanúšikom, ale ani úplne bežným filmovým konzumentom, ktorí popritom dejovom vyčíňaní, zrazu ostanú civieť na obrazovku, ako nejaké,„vyorané myši”, pričom váš milý recenzent, sa tým pádom zaraďuje niekde narázcestie, nakoľko zrejme ani nemal dostatočnú predstavu o tom, čo sa totižto v tomto protagonistovi všetko skrýva, čo neustále len objavuje..., i keď sa už predsa mohol o tom nedávno presvedčiť v legendárnej,Starej puške, kde disponoval absolútnou hereckou kreáciou, no oproti tomuto príbehu, nedostal poriadnu možnosť rozvinúť svoj charakter, aj keď sa síce z pôvodného,„fackovacieho panáka”, postupne otočil o dobrých 360°, no po scenáristickej stránke som mal zas pocit, že trpel určitou statickosťou, ktorá sa bohužiaľ preniesla i na mňa, ako diváka, pritom sa v tomto dianí furt kamsi odkláňal, za to ale ja som bol zväčša iba statickým, ak som sa niekedy v kresle aspoň raz nepomrvil, tak som sa jednoznačne viackrát chytal za čelo, čo mi to ten nepodarený režisér, zase odprezentoval za víziu, ktorá nakoniec ani nie je vôbec ďaleko vzdialenou od pravdy, čiže nám ľuďom nastavuje zrkadlo?

Afrika – to je moje a koloniálna špeciálne. Bolo to dokonca lepšie ako som čakal. Dejovú líniu tvorí prerod hlavného hrdinu z totálneho blbca, na ktorom môžu iní drevo rúbať (niekedy až vyslovene stupídnym spôsobom – stoličky sme si dávali ako deti na prvom stupni základnej školy, ale medzi dospelými.??) na totálne bezcharakternú sviňu, ktorá vraždí na počkanie ako v počítačovej hre.... Philipe Noiret to dával ako vždy so stoickým kľudom. Vrcholom bolo zneužitie milenky na vyhladenie vlastnej „rodiny“ a jej následný odkop... Klasicky dobrý bol aj  Guy Marchand, ktorý mohol dostať viac priestoru. Zapamätateľnou scénkou zostane Michel Beaune ponorený v latrínových sr*čkách....  78 % to dá...

Zvláštny film, ale svojim spôsobom čarovný, kuriózne rozvláčnym tempom, kdesi v africkom zapadákove, v rámci ktorého sa nám predstaví hlavný hrdina, ktorého by ste v bežnom živote ľahko prehliadli. Najlepší výraz preň je ňouma, lebo je celkovo nemastný-neslaný, dokonca aj lenivý, avšak vykľuje sa z neho nepresvedčivým spôsobom nebezpečný chlapík. Nebezpečný pre okolie, pred ktorým sa maskuje svojim ňoumáctvom. Jedná inštinktívne, vždy na náhly popud čo nedostatočne vysvetľuje dôvody jeho činov. Tvorca diela si s tým nerobí príliš veľkú hlavu a keď už sa črtá problém, napr. keď sa na scéne zjaví jeden z bratov obete, tak za pár minút je odprataný absurdnými, filozofickými hláškami, ktoré mu šplechne do tváre náš protagonista. Ináč je to skvele padnúca rola pre Noireta, vskutku perfektný casting. Zvyšok hercov, až na Huppert, však nevie strhnúť, tvorcovia pobavia humorom, ale celkovo som sa nevedel naladiť na vlnu tohto diela, ktoré často pláva v úchylkách protagonistu ošahávať milenku či rozkmotriť sa s ľuďmi, s ktorými býva pod jednou strechou...