Skrytá místnost (2022)

Práca úradníka nemusí byť jednoduchá. Zvlášť zaujímavé to je, ak to má úradník v hlave trochu ináč usporiadané. A teraz z pohľadu Orsona: Každý potrebuje nejaké svoje miesto, kde môže pokojne pracovať, oddychovať, tancovať, kde nájde lásku a kde cíti vôňu mora a orgovánu. Ten pohľad sa mi páči viac a z tohto pohľadu sa mi film naozaj páčil. ––––Konečně plně rozvinu svůj potenciál. Stanu se tím, kým jsem si vždycky přál být: člověkem, se kterým se počítá. –––– Evidentně vám to prospívá. Jaké máte tajemství?

To bolo ... fakt divné! Spočiatku to pôsobí ako vcelku vydarená satira na kancelársku stereotypnú atmosféru. Ale keď do deju prichádza tá mysteriózna "miestnosť", tak to začína byť pomerne divné a hoci som bol zvedavý, čo z toho vzíde, tak to vyústilo do pomerne nesúrodého lyrického zámeru. Škoda, lebo som dúfal, že sa to bude niesť v nejakom epickejšom formáte, a hlavne že to bude mať aj nejaké racionálne rozuzlenie. 2* za námet, ale inak tá paranormálna atmosféra tomu príliš nepomohla.

"Smakocinka", ktora rozhodne nesadne kazdemu. Mnohi sa naopaku unudia. Spociatku velmi pomaly rozbeh v sterilnom prostredi, plnom, nulovej citovo-podfarbenej reakcie kolegov z prace v korporate. Cely cas pocuvame myslienky hlavnehej postavy (fuzaty Jon Hamm) a treba zdoraznit, ze su naopak dost neutralne az britsky suche. Komediou by som film takisto nenazval. A ked, tak velmi, velmi vlaznou. "He didn't go INSIDE". ;) Kolko kancelarskych krys je treba na utiahnutie jednej ziarivky? Pribeh je v skutocnosti o "uteku" do "miestnosti", kde sa hlavny hrdina citi uvolnene, bezpecne a kreativne. Kedze tiez pracujem v korporate, zrejme je i medzi nami niekto, kto azda potrebuje pomoc, ci len oporu blizkych. Snad sa mu/jej dostava. Priemer.

Satira na kancelársku kultúru, ale kto nevydrží do druhej polovice filmu, tak sa nejakého trhania kútikmi úst nedočká, pretože prvá polovica je atmosférická absurdná dráma, skvele zahraná, výborne prerozprávaná, hercom a ich replikám veriť všetko. A malo to ostať len pri tom, pri tom vážnejšom. To uvoľnenie z druhej polovice berie filmu šmrnc, hoci ho nabíja hlavnou ideou s nejasnými interpretáciami, takže dojem je taký, že človek ani nevie, či sa oplatilo pozerať.

Divný filmy mám tuze rád...