Shinjuku kuroshakai: Chaina mafia sensō (1995)

Krimi o policajtovi, ktorý bojuje proti vodcovi čínskej triády. V zásade banalitka zasadená do stále atraktívnejšieho žánrového prostredia japonskej jakúzy na Shinjuku. Miike vsádza na drsnosť a explicitnosť žánru. Nevyhýba sa ani tej sexuálnej ani tej násilnej otvorenosti. Čo film posúva do vôd nadpriemeru, pretože si udržuje vizuál a atmosféru podmienenú žánrovým pravidlám a zároveň ich Miike svojim réžijným vedením posúva. Pričom sa rieši hlavne vzťah dvoch bratov, kde je každí z nich na opačnej strane zákona. Pútavé a temné. A hlavne ďalší s režisérov vytvárajúci novú vlnu drsných japonských filmov v tej najlepšej podobe. Ako prvý diel trilógie veľmi funkčné.

Korupcia v polícii, mafiánsky boj o teritóriá výpalníctva, predaja drog a hazardu. Obchod s ľudskými orgánmi, výstavba nemocníc na kšefty so zdravím, preceňovanie a mediálne zdôrazňovanie homosexuality. Ulice periférií, pokútne kšefty. Problémy s prisťahovalcami. A láska. Od roku 1995, kedy bol film nakrútený, sa za 20 rokov do roku 2015, kedy píšem týchto pár slov, veľa nezmenilo. Ani v Japonsku ani na Slovensku. Vlastne: prituhlo. Polícia poslušne plní zadanie nadriadených. Tí sú nerozlučne spätí s držiteľmi finančných a majetkových zdrojov (šéfmi bánk, finančných skupín, korporácií a tak, čiže mafiou). Jednotliví bossovia zase medzi sebou súperia o prvenstvo. Film ukazuje situáciu z pozícií nižších (výkonných) skupín mafiánskych gangov. Dýcha patinou špinavej ulice preplnenej rozhádzanými vrecami odpadkov a parou vývarovní ulice, miestami umelohmotnou apokalypsou dáždnikov a spleťou ulíc s minimom zelene. Drsné súboje, rinúca sa krv potriesni nevyberavé metódy výpalníckych násilníkov ako i polície. Zároveň sa potvrdzuje téza o homosexualite, prítomnej až príliš často práve v extrémne násilnom prostredí. Akoby fungovanie v spoločnosti drsných mužských hier a zdôrazňovania ega prebúdzalo v jeho nositeľoch túžbu vzájomne sa podeliť aj o nežnejšiu časť svojho ja. Stačí si len spomenúť na kolektívne fotografie objímajúcich sa polonahých náckov, futbalových radikálnych fans s potetovanými svalnatými telami, partií chlapov-kamošov návštevujúcich drsné a hlučné koncerty a pod. Keďže mafia funguje na princípe biznisu, ani ten homosex nie je zadarmo. Ako Miike ukazuje, za fajku sa dá zarobiť starožitný vzácny nôž, či dávka drogy. Celok v podobe drsnej kriminálky zaujme i 20 rokov od nakrútenia. Okrem iného množstvom prekvapivých a tragikomických záberov.

Totálny nárez plný protikladov s perfektným hudobným sprievodom. Miike sa pohybuje v rámci žánru tak suverénne, že ten mu proste miestami nestačí.

Obchod s orgány, homosexuální triáda, problém přistěhovalců, policie s velmi nekonvenčními výslechovými metodami a občas nějaká vtipná hláška. Tento film předčil všechna má očekávání. 10/10

Drsné japonské krimi, prostě Takashi Miike.