Samurai purinsesu: Gedô-hime (2009)

Zasadené zrejme v nejakom alternatívnom vesmíre, brajúc si z anime všetko to dobré a aj zlé. Totálny gorefest, v ktorom sa hyperaktivita závislých na ázijských dámach krutovládne sa otáčajúc v oblečkoch, musí otáčať kolem dokola, kde sa fantázii ohľadom groteskných figúriek medze nekladú. Ako nie v jednom prípade, tu naozaj záleží od vkusu a prístupu k žánru.

Aj ked to na mna posobilo takym uletenym dojmom, tak ma to aj bavilo pozerat. Film beriem ako parodiu na horor, lebo keby som to mal zobrat z uhla vazneho zmyslania, tak urcite by to ako horor za vela nestalo. Vo filme sa nachadza vela hororovych gore scen, ale v tej smiesnejsej forme, ak by som to mal tak nazvat. Takze celkovo je to film komicky a trosku aj psycho, co sa tyka dialogov zo strany akoze hercov.

Nuž, na začiatku sa rozbehnú pekné masakre, vzduchom lietajú odseknuté údy, chlap vyrazí z ďalšieho chlapa celú kostru, jeho kamoška má miesto nohy klepeto ktorým krája hlavy a hlavná hrdinka hádže po protivníkoch svoje prsia ( efekty má na starosti Yoshihiro Nishimura a je to už na prvý pohľad jeho typický štýl ). No a potom sa to zasekne v snahe odvyprávať dáky príbeh. Ten stojí samozrejme za prd a navyše sa to berie strašne vážne čo je pri podobnej chobotovine fatálny omyl. Tu sa človek začína nevyhnutne nudiť pretože po úvode očakáva bizarné masakre a nie antickú tragédiu v podaní krikľavo vystrojených zabijáckych magorov čo behajú lesom. V lese sa na rôznych miestach vyskytujú hromady rozsekaných tiel ktoré záporáci oživujú ako umenie. Aj hlavná hrdinka je zlátaná z niekoľkých ľudí takže je trochu schizofrenická. Napokon sa akcia opäť rozbehne, uvidíme súboje s lietajúcimi motorovými pílami či obojstranné monštrum a k slovu sa dostane aj supersonická gitara. Takže to nie je zlé, len tá snaha o drámu to ( ako obvykle ) ťahá zo zábavného béčka na polonudné béčko.

Režisér Kengo Kaji sa pravdepodobne inšpiroval kolegami Nishimurom či Iguchim - Samurai Princess je nadsadený splatter, štýlovo nápadne pripomínajúci práve tvorbu spomínaných dvoch kontroverzných filmárov. Kaji pridal aj niekoľko menších úchylných inovácií z vlastného repertoára, takže výsledok je dosť šialený a pôžitok z neho bude mať zrejme iba divák, majúci zmysel a pochopenie pre japonské gore filmy.

Veľmi podarená jednohubka. Krv striekajúca na všetky strany, kopy (doslova) odťatých končatín, vymakaný dizajn mechov a kopa kopa zaujímavých nápadov (motorová píla namiesto nohy či samotná Samurai princess, ktorá dokáže s prsiami skutočné divy :) a to nehovorím o záverečnom super mechovi ;) ) Mňam. Milovníci netradičnej gore/splatter poetiky made in Japan si určite prídu na svoje.