Pýcha Yankeeů (1942)

O Louovi Gehringovi som nikdy nepočul, ale po pozretí filmu i prečítaní si jeho života si tento bejzbalista zaslúžil, aby o ňom nakrútili film. Škodou ale je, že výsledok pripomína viac komédiu než hodnotnejšie životopisné dielo. Cooper, aj keď je to skvelý herec, sa na rolu nehodí, a to z prostého dôvodu - je na ňu pristarý. Ako mladý zelenáč prichádza do tímu a vyzerá ako keby bol otcom svojich skúsenejších spoluhráčov. Je na rolu aj privysoký - samotný Gehring bol štandartne vysokej postavy. Ako som už spomínal, film pripomína po väčšinu času komédiu, kde najväčšiu drámu tvorí to, keď sa jeho nevesta urazí kvôli tomu, že si nemôže zariadiť dom podľa svojich predstáv. Manželský život aj po mnohých rokoch tvorí stále idylka - vtip, zábava a nadsádzka sú na každodennom stole. Komediálnych postáv je príliš - mama, otec, manažér, dokonca ajBabe Ruth(veľká bejzbalová hviezda, ktorá si zahrala samu seba). Až v závere sa dostavuje kúsok drámy spojený s chorobou, to však na celkový film je dosť málo.

Hoci americky baseball nemam rad a systematicky davam nizke hodnotenie modernym US filmom o baseballe, je o mne zname, ze nadhodnotim kadejaky film z 30.a 40. rokov len preto, ze je to starinka. Tuto vyslovene plati, ze starinka = kvalita. Reziser Sam Drevo je pre nase konciny hodne neznamy, v jeho rannych nemych filmoch hrala moja milovana Gloria Swanson, preto som si nasiel a napozeral filmy rezisera Sama Drevo. Hlavnou hviezdou je Gary Cooper /High Noon 1952/ v roli baseball hraca Gehriga. Spolocnicku mu robi skvela Teresa Wrightova /Shadow of a doubt 1943/. Film sleduje ghriga od jeho detstva, zalubu v Baseballe az po ukoncenie kariery roku 1939 : 82 %

Skvela pocta jednemu z najlepsich baseballistov v historii tohto sportu. Toto nie je ani tak sportovym ako skor zivotopisnym snimkom, kedze sa vacsi doraz kladie na osobnost a sukromny zivot Lou Gehriga, ako na jeho profesionalnu sportovu drahu (ktora je spominana skor okrajovo). Nemozem si pomoct ale postava, ktoru zahral Gary Cooper sa mi strasne podobala na Mr. Deedsa (ktoreho takisto hral Gary Cooper). Z mojej strany mozem vyjadrit spokojnost z tymto filmom, kedze som zistil ze aj medzi sportovymi velikanmi sa najdu dobrosrdecny a skromny ludia. 8/10

Pýcha Yankeeůje sladkým a sentimentálním hymnem přesně tak, jak se od hollywoodské filmové výrobny očekává. Vzdání holdu všeobecně úspěšné osobnosti rovněž směřuje jako poslání o hrdinství na bojovou frontu světové vřavy, a to si na patosu zakládá. Proto je film sladký, vzorově silný, houževnatý, dojímavý. A tak nejzajímavějším prvkem filmu jest zřejmě přítomnost amerického idolu světa sportu doby Babe Rutha. Oslava hrdiny s pohnutým osudem Lou Gehriga (Gary Cooper) je potom dokonána sympatickým zjevem svého představitele. Do sladkého celku zapadá také skvostná hrdinova manželka Eleanor (Teresa Wright), velice starostlivá hrdinova maminka (Elsa Janssen), dobromyslný hrdinův otec (Ludwig Stössel), či hrdinův věrný přítel a novinář Sam Blake (Walter Brennan).Pýcha Yankeeůje splněný americký sen s dojetím a s posláním, je vypulírovanou hollywoodskou sentimentální árií tovární výroby.(20.04.2023)

„Pýcha Yankeeov” , bohužiaľ nie je príliš hodnotným, športovým a životopisným filmom, a to konkrétne o legendárnom a fenomenálnom - americkom profesionálnom bejzbalistovi - Louisovi Gehrigovi, ktorý by si možno zaslúžil oveľa zaujímavejšie spracovanie...? Na mňa osobne totižto snímok pôsobil ťažkopádnym a zdĺhavým dojmom, ktoré dokonca nevylepšili ani posledné minúty, kde sa dosť pridávalo na emóciách, ale ani tie ma nedokázali nijako obmäkčiť. Človek by si pred projekciou normálne (po)myslel, že popri tých všetkých jedenástich nomináciach na Oscara, si kvalitu nakoniec nájde, ale v podstate opak je pravdou, i keď tá nekvalita sa dá pripísať najmä celkovému prístupu režiséra Sama Wooda, než ostatným, technickým zložkám filmu. Herci sú väčšinou nastavení na rovnaký level, kedy Cooper ani bohvieako nestarne, aj keď by zrejme mal, a zase Wright, sa zväčša správa, ako nejaká 15-ročná pubertiačka. Podľa mňa sa jednoznačne a vhodnejšie hodila skôr do Wylerovej klasiky - Mrs. Miniver, tiež z roku 1942, za čo si následne odniesla i cenu Akadémie pre najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Všímam si, že niektoré klasické ("hollywoodske") filmy sú trošku naivné, čo je aj zrovna tento prípad, a patriotizmus, i určitý druh propagandizmu, z neho srší v celej svojej kráse. Dlhú dobu som sa tešil na to, kedy si konečne pozriem "The Pride of the Yankees" , ale namiesto samých ovácií, som sa nakoniec dočkal mierneho rozčarovania i sklamania.(16.03.2021)