Komu zvoní hrana (1943)

Hemingwayovu predlohu dobre nepoznám, čiže nemôžem porovnávať. Ale myslím si, že výsledok je zdarilý. Čo ma prekvapilo, ako je dej vzhľadom na 40. roky akčný a aj keď je plný štúdiových scén a scén s nakreslenými horami v pozadí, farebný vizuál pôsobí presvedčivo a atmosfericky. Ústredná dvojka - charizmatický Cooper a sympatická Bergmanová - je vhodne vybraná, rovnako ako aj ďalšie osadenstvo a všetci dokopy podavajú veľmi slušné výkony, o ktoré sa tento vojnový snímok môže oprieť. A tak aj silná romantická linka sa dá prekusnúť, teda viac-menej. Čo sa už dá menej povedať o obrej stopáži.

Zlatý vek Hollywoodu, sa v tej dobe dostal do svojho posledného kola a tento snímok bol jedným z TÝCH epických blockbasterov tej doby. Vizuálna smršť, vynikajúce herecké výkony, ale zase nie každý epic movie má tie správne proporcie pre nadmernú metráž. Viem, že predloha je 500 stránkový román, ale nie vždy sa podarí ,,to všetko,, previesť na plátno bez určitých umeleckých zbytočností. Hovorí sa tomu dramatizácia. Kým ODVIATE VETROM je snímok, ktorý svoje papierové stránky uvádzal v tom najlepšom a možno tá takmer štvorhodinová dĺžka je aj málo, KOMU ZVONIA DO HROBU by mal ubrať. Samozrejme záleží od situácie...

Nebyť tej romantickej línie, mohlo to byť zaujímavejšie a minimálne o 30-45 minút kratšie, ale takéto zásahy do diela majstra by si asi nikto nedovolil. Aj napriek tomu zaujme neokúkaná téma vojny v Španielsku, výborné herecké výkony (hlavne vo vedľajších úlohách, Gary s Ingrid sú takí tradiční) a záverečných akčných 15 minút. 70%

Možno je chyba vo mne, keďže som nečítal román a nepoznal ani zhruba jeho dej. Komu zvonia do hrobu však svojou stavbou a predovšetkým atmosférou, nehovoriac o Garym Cooperovi, pripomína viac klasický western ako vojnový film. Ale to by ani nemusel byť problém, ak by Sam Wood dokázal po celý čas udržať moju pozornosť. Film sa akoby pred záverečným aktom nedokázal vôbec rozbehnúť, napríklad keď už do aj tak statického deja vtesná štvrťhodinové romantické intermezzo pred záverečnou akciou. Táto adaptácia bohužiaľ zostarla omnoho rýchlejšie, ako napríklad staršie a geniálne Na západnej fronte kľud Lewisa Milestonea. Ten vlastne nezostarol vôbec.

Když čtu knihu, je to jako bych sama prožila příběh. Když vidím film natočený podle knihy, kterou jsem četla, je to jako by mi někdo převyprávěl příběh, který jsem sama prožila. Komu zvoní hrana je pro mě osudovou knihou, kterou jsem hodně dlouho vstřebávala. Filmová zkratka v kulisách se zadní projekcí není úplně to pravé ořechové, i když jde o dobře natočený film se skvělými herci. Paradoxně se z toho stává především jakési staré fotoalbum s fotkami oblíbených hervců, když byli ještě mladí. Zub času si vybral svou daň. Ve své době právem oceňovaný kousek, dnešní filmová řeč je jiná, diváci jsou jiní, jen málokdo ocení filmovou archiválii.