Příslib srdce (2025)

Indonézska romantika, hmmm. Problém svetovej civilizácie spočíva v tom, že dohodnuté manželstvá sa v konečnom dôsledku ukazujú úspešnejšie než skutočná láska. Sú stabilnejšie, vydržia na celý život a sú demograficky produktívne. My v Európe ešte našťastie veríme v skutočnú lásku. Tá sa však dá zapísať chemickým vzorcom, môže veľmi rýchlo vyprchať a je celkovo veľmi nestabilná. Tento film ukazuje proste iný svet s úplne iným myslením a ja to rešpektujem. Za atraktívnych exotických ľudí a prostredie dávam aj tú tretiu ulepenú hviezdu. Pretože inak je to len pomerne bezduchý telenovelový príbeh s lobotomizovaným dejom (záverečný zvrat mi odpálil dekel až do Jakarty).(06.05.2025)

Doteraz som na veľa indonézskych filmov nenarazil, takže som sa tomuto celkom potešil. Zápletka na prvý pohľad jednoduchá, ale postupne sa to pekne rozbehlo a pre mňa to bolo napokon veľmi milé prekvapenie. Dosť tomu prispela aj neokukané indonézske reálie a moslimské vzťahy medzi postavami. Zvraty v deji boli trochu klišovité (telenovelové), ale nevadí - ako celok to bolo podľa mňa dosť vydarené. Postavy rôznorodé, dialógy kvalitné, a dej prirodzený. Za mňa solídne 4* (vidím, že sa tu realizovali už aj "odpadisti", tak aspoň trochu vylepším hodnotenie).(06.05.2025)

Ona nábožensky založená hľadá jeho nábožensky založeného chlapa, čo bude dobrý a sa postará. Moslimský telenovelis prekvapil. Síce bolo aj alláhu aj akbarú, ale na druhej strane chlap ani raz nezmlátil ženskú!!!, ani raz jej nedal na hlavu kutňu s priezorom centimeter na výšku a pár centimetrov na šírku a dokonca, a to som bol úplne v šoku, ani raz ju nevymenil za ťavu. Ale zase v Indonézii asi ťavy nie sú, zbytočne som sa nádejal.(04.04.2025)

Co na to říci? Romantika po "islámsku". Přátelství jenž přeroste v lásku, to už je klasika. Domluvený sňatek, cudné našlapování kolem sebe a uvzdychané čučení do moře, už méně. Kapka dramatu ve formě toho zlého soka, jenž neměl šanci stát se někým jiným, díky tiranskému otci. A přeci byl tou jedinou zajímavou postavou příběhu, jenž byl jinak plochý, postavy zoufale nudné a hudba by uspala i jedince s litrem Red Bullu v žaludku. Konec jak z pohádky Tisíc a jedno klišé, jen završil můj pocit zmaru.  Nu což, shlédnout se to dalo bez újmy na zdraví, takže tu jednu a půl ukoptěné hvězďule tomu dám.(31.03.2025)